BERLÍN. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v tradičnom letnom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ARD vyjadrila k otázkam migrácie, návrhu na znovuzavedenie povinnej vojenskej služby, ale aj k výške dôchodkov či klimatickým zmenám.
Nižšie emisie
Agentúra AP uviedla, že Merkelová sa v rozhovore jasne vyslovila proti stanoveniu nových, ambicióznejších cieľov EÚ na zníženie emisií do roku 2030.
Vysvetlila, že európsky kontinent by sa mal sústrediť na plnenie cieľov, ktoré už boli stanovené.
K nárastu ekologického dlhu výrazne prispievajú aj štáty Únie Čítajte EÚ sa prednedávnom zaviazala, že do roku 2030 chce znížiť emisie skleníkových plynov vo všetkých sektoroch o minimálne 40 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Merkelová vo svojom vyjadrení pre ARD reagovala na minulotýždňový výrok komisára EÚ pre oblasť klímy a energetiky Miguela Ariasa Caňeteho, ktorý v rozhovore pre agentúru DPA uviedol, že má v pláne navrhnúť zvýšenie už stanovenej hranice zo 40 na 45 percent.
V rozhovore pre ARD nemecká kancelárka uviedla, že týmito novými návrhmi nie je nijako nadšená, pretože mnohé členské štáty dnes neplnia to, k čomu sa zaviazali.
"Myslím, že by sme mali plniť ciele, ktoré sme si stanovili. Nemyslím, že sústavné vytyčovanie nových cieľov má zmysel".
Prisťahovalecký zákon meniť nechce
Merkelová sa v rozhovore pre ARD postavila aj proti návrhu sociálnych demokratov (SPD), aby odmietnutí žiadatelia o azyl, ktorí majú prácu a sú integrovaní do nemeckej spoločnosti, mohli v Nemecku zostať vďaka úprave prisťahovaleckého zákona.
SPD navrhuje, aby niektorí takíto utečenci mohli v krajine zostať na základe prisťahovaleckého zákona. Táto tzv. zmena dráhy by sa týkala tých osôb, ktoré nemajú nárok na azyl, ale majú pracovné miesto a dobre sa začlenili do nemeckej spoločnosti.
Tieto plány SPD podporujú cirkvi i zamestnávatelia. Podľa mnohých z nich je nezmysel vyháňať cudzincov, ktorí v Nemecku pracujú, zatiaľ čo niektorí migranti v krajine zostať smú, aj keď o prácu a integráciu nemajú veľkú záujem.
Merkelová však návrhy SPD odmietla. Uviedla, že by vyslali signál, že ľudia do Nemecka môžu prichádzať, pričom sa už nebude rozlišovať, či sú utečenci, alebo si len hľadajú prácu.
Povinnú vojenskú službu odmieta
Podobne odmietavé stanovisko zaujal v nedeľu aj šéf koaličnej Kresťanskosociálnej únie (CSU) Horst Seehofer, ktorý súčasne vyjadril nádej v skoré uzavretie dohody o vracaní migrantov s Talianskom.
Na jej základe by potom Nemecko zo svojich hraníc vracalo utečencov, ktorí už požiadali o azyl v Taliansku. Zároveň by sa však Nemecko zaviazalo, že rovnaký počet utečencov následne prijme z lodí s migrantmi, ktoré sa doplavia k talianskym brehom.
Jadrové Nemecko? V ére Trumpa sa hovorí aj o nemožnom Čítajte V rozhovore pre ARD Merkelová odmietla i myšlienku znovuzavedenia povinnej vojenskej služby v Nemecku, s ktorou prišla časť členov jej Kresťanskodemokratickej únie (CDU).
Kritici z radov CDU i bavorskej sesterskej CSU však tento návrh odmietli, pričom poukázali na náklady, ktoré by si vyžiadalo opätovné zavedenie niektorých foriem brannej povinnosti. Tieto prostriedky by potom chýbali v rozpočte na modernizáciu bundeswehru, upozornili kritici.
Agentúra AP pripomenula, že proti obnoveniu vojenskej služby v Nemecku je aj ministerka obrany Ursula von der Leyen (CDU).
