BRUSEL. Pred päťdesiatimi rokmi boli nádeje a túžby Pražskej jari rozdrvené silou v jednej z najtragickejších a najhorších epizód moderných európskych dejín.
V oficiálnom stanovisku to v utorok uviedol predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Predseda Európskej rady Donald Tusk upozornil, že potlačenie Pražskej jari nepotlačilo túžbu po slobode a demokracii.
"Tanky, ktoré sa objavili v Prahe 21. augusta 1968, náhle ukončili pokus o zavedenie ľudských práv a slobôd, upevnili režim, ktorý trvali ďalšie dve desaťročia a potvrdili brutálny model potlačenia nesúhlasu vo vnútri Varšavskej zmluvy," uviedol Juncker v správe pre médiá.
Túžba po slobode prežila
Donald Tusk konštatoval, že potlačenie reformného hnutia Pražskej jari neumlčalo túžby Čechov a Slovákov. "Avšak túžba po slobode a demokracii prežila a je podstatou toho, čo dnes zjednocuje Európu," uviedol predseda Európskej rady na svojom účte na Twitteri.
Eštébákov nechceme, pokrikovali na Babiša pri spomienke na august Čítajte Juncker pri príležitosti výročia intervencie vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa dodal, že Európa nezabudla na tragické straty životov a vzdáva hold odvahe a hrdinstvu tých, ktorí sa tvárou v tvár postavili na odpor tankom a zbraniam.
"Ich dedičstvo je našou zodpovednosťou - nesmieme nikdy zabudnúť na ich pokus obhajovať najzákladnejšie ľudské práva a slobody," odkázal šéf exekutívy EÚ.
Juncker v tejto súvislosti zdôraznil, že po 50 rokoch od tejto udalosti Európa už nie je rozdelená železnou oponou a ľudia v Českej republike a na Slovensku, ako aj ďalší Európania, žijú v Únii mieru a solidarity, ktorá ich ochraňuje.
Nová vlna autoritárstva
Na 50. výročie intervencie vojsk Varšavskej zmluvy zareagoval aj šéf politickej skupiny liberálov a demokratov v Európskom parlamente (ALDE) Guy Verhofstadt.
S odkazom na dedičstvo Pražskej jari vyzval Európanov, aby zostali jednotní a čelili "novej vlne autoritárstva", ktorá chce oslabiť našu spoločnosť.
"Sovietska invázia v noci z 20. na 21. augusta 1968 do bývalého členského štátu Varšavskej zmluvy násilím zastavila reformnú politiku Alexandra Dubčeka," pripomenul Vethofstadt, ktorý zároveň dodal, že Česká republika a Slovensko sú od roku 1993 samostatnými štátmi a od roku 2004 aj členmi EÚ.
