NEW YORK, BRATISLAVA. Dá sa spojiť komunizmus sovietskeho štýlu s dôstojnosťou a slobodou jednotlivca?
Toto bola podľa denníka New York Times hlavná otázka Pražskej jari 1968, keď československí politici ponúkli svoju verziu „socializmu s ľudskou tvárou“.
Nasledovalo obdobie nádeje, slobody tlače, umeleckého vyjadrovania. „No krátko po tom, ako hnutie vzniklo, sa rozpadlo pod pásmi sovietskych tankov T-54,“ píše americký denník v deň 50. výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy.
Moskve sa podarilo potvrdiť dominanciu nad štátom, ale konečná cena, ktorú zaplatila, bola vysoká, píše denník.
Naplno sa ukázala totalitná podstata sovietskeho režimu, viac ako pri iných dovtedajších udalostiach studenej vojny.
„Pre krajinu to bol definujúci moment,“ hovorí pre New York Times český politológ Jiří Pehe z Newyorskej univerzity v Prahe.
„Po obrovskom náraste nádejí ľudí a výbuchu kreatívnej energie sa krajina ocitla na kolenách. Národu to zlomilo chrbtovú kosť.“
Načo ste prišli?
Pehe mal vtedy trinásť rokov a spomína, ako ho násilie a chaos v uliciach šokovali.
Minúta po minúte 1968: V uliciach Československa sa strieľa a zomierajú ľudia Čítajte „Stále si pamätám, ako ľudia chodili k tankom, za vojakmi, ktorí ani nevedeli, kam prišli. Pýtali sa ich, čo tu robia, hovorili im, že spravili chybu.“
Americký denník čitateľom pripomína výrok Winstona Churchilla z obdobia krátko po druhej svetovej vojne o vzniku železnej opony.
Takisto spomína, že keď sa krajiny pokúsili vymaniť zo sovietskeho vplyvu, ako vo východnom Nemecku alebo v Maďarsku, Sovieti odpor tvrdo potlačili.
Pražská jar však bola iná, zdôrazňujú New York Times.
