BERLÍN. Skoro polovica Rusov nič nevie o vpáde sovietskych vojsk do Československa v auguste 1968, ktorý skoncoval s reformami pražskej jari.
Minúta po minúte 1968: V Brne pristálo lietadlo s príslušníkmi sovietskej KGB Čítajte Vyplýva to zo zverejneného prieskumu ruského nezávislého sociologického strediska Levada.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová považuje vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa pred päťdesiatimi rokmi za smutné vyvrcholenie politiky útlaku zo strany Sovietskeho zväzu.
Podľa ukrajinského historika Oleha Bažana zaznamenala KGB na Ukrajine v priebehu zhruba troch týždňov po invázii viac ako tisíc protisovietskych incidentov na protest proti okupácii Československa. Výročie invázie si všímajú aj zahraničné médiá.
V Rusku silnie propaganda
Podľa prieskumu ruského strediska Levada skoro polovica Rusov (45 percent) o okupácii Československa v roku 1968 nič nevie.
“Išlo o smutné vyvrcholenie politiky útlaku zo strany Sovietskeho zväzu a jeho spojencov.
„
Viac ako tretina oslovených (36 percent) považuje inváziu vojsk Varšavskej zmluvy za oprávnenú.
"Výsledky prieskumu svedčia o tom, že sa Rusko vracia k propagande v duchu Brežnevovej éry," povedal riaditeľ strediska Lev Gudkov.
Podľa pätiny opýtaných Rusov intervenciu zavinili "podvratné akcie" Západu proti socialistickým štátom.
Skoro štvrtina usúdila, že protisovietsky naladení politici vo vtedajšom Československu sa pokúsili o prevrat, a v dôsledku toho nastal vpád vojsk.
Takmer pätina Rusov si myslí, že v ČSSR vypuklo "povstanie proti režimu, nastoleným Sovietskym zväzom".
Merkelová vidí zárodky nežnej revolúcie
Minúta po minúte 1968: V Brne pristálo lietadlo s príslušníkmi sovietskej KGB Čítajte Nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok na otázku ČTK o okupácii, na ktorej sa podieľala aj niekdajšia Nemecká demokratická republika, označila za "smutné vyvrcholenie politiky útlaku zo strany Sovietskeho zväzu a jeho spojencov".
Statoční ľudia v Československu podľa nej v ďalších rokoch prispeli k zjednotenej Európe.
Rok 1968 podľa Merkelovej priniesol aspoň v zárodku požiadavky, ktoré sa potom naplnili v roku 1989, kedy sa presadila vôľa ľudu.
Išlo podľa nej najmä o túžbu prekonať komunistický režim a žiť v demokracii a slobode.
Ukrajina: Sme s Československom
Ukrajinský historik Oleh Bažan v rozhovore pre Rádio Sloboda uviedol, že sovietska tajná služba KGB zaznamenala od 21. augusta do 7. septembra 1968 na Ukrajine vyše tisíc protisovietskych incidentov vyvolaných inváziou do Československa.
Išlo podľa neho o letáky a nápisy na budovách "Sme s Československom" alebo "Ruky preč od Československa".
V Prahe demonštrovali pred ruskou ambasádou proti politike Kremľa Čítajte Najsilnejšie sa odpor prejavoval v Zakarpatskej oblasti susediace so Slovenskom, kde sa podľa Bažana šírili "nostalgické nálady, že sa Zakarpatsko znovu vráti do Československa", ktorého bolo ako Podkarpatská Rus v medzivojnovom období súčasťou.
Protesty boli zaznamenané aj východnejšie, na Kryme alebo v Donbase. Aktívne protestovali aj Čechoslováci pôsobiaci pracovne na Ukrajine, napríklad v kyjevskom železničnom depe.
Medzi ukrajinskými intelektuálmi proti intervencii protestoval režisér a scenárista Serhij Paradžanov, jeden z tvorcov sovietskej "novej vlny".
Bažan pripomenul tiež pozabudnutú osobnosť Ukrajincov Vasyla Makuchu, bývalého člena Ukrajinskej povstaleckej armády a sovietskeho politického väzňa, ktorý sa začiatkom novembra 1968 v centre Kyjeva upálil na protest proti sovietskemu panovaniu na Ukrajine a proti invázii do Československa.
V Bratislave bola v pondelok otvorená výstava, ktorá prostredníctvom informačných panelov, nahrávok či fotografií výročie invázie pripomína.
Sovietsky výklad udalosti v Rusku
Výročiu udalostí roka 1968 sa venuje aj európska tlač.
V ruských médiách prevládal triezvy opis a hodnotenie invázie, ktorá ale v dnešnom Rusku nepatrí k prioritám verejného záujmu.
Niektoré konzervatívne médiá sa však pridŕžajú sovietskeho výkladu o "bratskej pomoci". Objavili sa aj tvrdenia, že s intervenciou súhlasili osobnosti Pražskej jari, konkrétne Alexander Dubček alebo Ludvík Svoboda.
Historik Lukasz Kamiński, bývalý šéf poľského Inštitútu národnej pamäti (IPN), denníku Rzeczpospolita povedal, že vstup vojsk do ČSSR paradoxne spôsobil masové oživenie československej spoločnosti. Ducha Čechov a Slovákov podľa neho zlomila až normalizácia.
Podľa rakúskeho historika Niklas Perziho, ktorý poskytol rozhovor agentúre APA, Rakúšania prijímali Čechoslovákov, ktorých do krajiny po auguste 1968 utieklo približne 162-tisíc, s veľkými sympatiami, a to "napriek pocitom trpkosti, ktoré medzi Rakúšanmi a Čechmi a Slovákmi vždy existovali".
Nemecký sociológ Jürgen Danyel rádiu Deutsche Welle povedal, že pražská jar síce trvala relatívne krátko, jej stopy sú ale v česko-nemeckých vzťahoch viditeľné dodnes.
Západonemecká verejnosť podľa neho sympatizovala s Čechoslovákmi a v mnohých mestách sa po invázii konali demonštrácie.
Výročie okupácie Československa v roku 1968 sa venujú noviny aj v Británii či Francúzsku. Podľa britského The Independent je kľúčom k pochopeniu pražskej jari fakt, že reformy mali podporu naprieč generáciami i sociálnymi vrstvami.
Politológ Jacques Rupnik denníka Le Monde povedal, že nie je ľahké si rok 1968 pripomínať. Médiá podľa neho majú tendenciu pripomínať 21. august ako koniec ilúzie.
