VIEDEŇ. Razie prišli bez varovania a prekvapili aj operatívcov spravodajských služieb, ktorých prácou je, aby boli vždy pripravení.
Ráno 28. februára policajti vtrhli do kancelárií rakúskej spravodajskej služby a v škatuliach či plastových taškách odniesli niektoré z najcitlivejších štátnych tajomstiev. Pre tajných, ktorí v ten deň neboli práci, zas policajti prišli domov.
Nezvyčajné rozhodnutie zamerať sa na agentúru zodpovednú za ochranu krajiny pred rôznymi hrozbami vrátane pravicového extrémizmu prijali nominanti krajne pravicovej Strany slobody, ktorí po novom prebrali kontrolu nad tajnými službami.
Oficiálny dôvod zásahu? Okrem iného ochrana totalitného severokórejského režimu pred rakúskou špionážnou operáciou. Kritici akciu s týmto absurdným zdôvodnením chápu ako politicky motivovaný útok na nezávislú inštitúciu, ktorá ohrozuje agendu strany.
Paralyzovaní tajní
Dôsledky cítiť dodnes. V krajine, ktorá bola pre svoju geopolitickú pozíciu medzi Západom a Východom vždy centrom špiónov – alebo ako to jeden rakúsky spravodajský veterán nazval „ihriskom všetkých národov“ – sa zrazu v troskách ocitla domáca spravodajská služba.

„Sme paralyzovaní,“ hovorí veterán. „Ako sa dá pracovať v takomto prostredí?“
Sklamané sú aj západné spravodajské služby a rozhodli sa ochrániť svoje vlastné zdroje tým, že Rakúsko vyradia spomedzi svojich najbližších spojencov.
„Mávali sme veľmi hlbokú a dobrú spoluprácu,“ hovorí vysokopostavený európsky spravodajca, ktorý rovnako ako ostatní súhlasil s rozhovorom len pod podmienkou anonymity. „Od razií sme sa však prestali s nimi deliť o vysoko citlivé informácie. Bojíme sa, že by mohli skončiť v nesprávnych rukách.“
Razie ukazujú zmätok, ktorý vzniká v európskych štátoch, kde sa k moci dostávajú strany, ktoré boli ešte donedávna na okraji politického spektra. V Grécku, Taliansku, Poľsku, Maďarsku či Rakúsku sa do vlád dostali krajne pravicové alebo ľavicové strany. Mnohé majú navyše blízko k Rusku alebo k extrémistom s násilným pozadím.
Účasť vo vláde dáva týmto stranám kontrolu nad vplyvnými štátnymi inštitúciami, ktoré by mali vystupovať nadstranícky vrátane súdov, armády či tajných služieb.
Rakúsky príklad však ukazuje, že tieto nezávislé inštitúcie sa nie vždy vedia pred straníckym zasahovaním ubrániť. Spravodajská spolupráca je pritom založená na dôvere a u spojencov to vyvoláva otázku, či sa ešte oplatí riskovať pokračovanie spolupráce.
Slobodní blízki Rusku
Slobodní sa dostali rakúskej vlády minulý rok. Strana má dohodu o spolupráci s Jednotným Ruskom prezidenta Vladimira Putina a vidno to aj na vzťahoch krajín. Rakúsko sa nepridalo k jarnému vyhosťovaniu ruských diplomatov, rakúski politici kritizujú sankcie voči Rusku.
Slobodní už boli pred necelými dvoma desaťročiami vo vláde, ale tentoraz prvýkrát ovládajú vplyvné ministerstvo vnútra, pod ktoré spadá aj spravodajská služba BVT. Tá sa v posledných rokoch venovala aj sledovaniu ruského vplyvu a pokusov o zasahovanie do volieb.