LONDÝN, PRAHA, BRATISLAVA. Pred päťdesiatym výročím vpádu vojsk Varšavskej zmluvy vychádzajú s článkami na túto tému noviny aj v Británii a Írsku.
Komentáre denníkov Independent a Irish Examiner pripomínajú špecifický charakter reformného hnutia roku 1968 a jeho vplyv na kroky neskoršieho vodcu Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova.
Debata o Rusku rozdeľuje spoločnosť
Britský denník The Guardian skúmal odraz augustovej invázie vo vnímaní Ruska v dnešnom Česku.
Podľa spravodajcu Shauna Walkera Čechov rozdeľuje debata o tom, či dnes Rusko predstavuje strategickú hrozbu, alebo by politici mali usilovať o zlepšenie vzájomných vzťahov aj napriek sankciám zo strany Európskej únie.
“Gorbačov zdieľal Mlynářovu a Dubčekovu víziu socializmu s ľudskou tvárou.
„
Najmä u starších obyvateľov sa hnev vyvolaný postupom Sovietskeho zväzu v roku 1968 prenáša aj na súčasné Rusko a jeho populáciu.
"Sťažujú sa mi, že Rusi sú tu zase," povedala pre Guardian Dana Kyndrová, kurátorka výstavy fotografií v Staromestskej radnici o 50 rokov starých udalostiach.
Takto vraj mnoho starších ľudí vníma tisíce ruských turistov v Prahe alebo desaťtisíce Rusov, ktorí sa v Česku zdržiavajú dlhodobo.
Najvýznamnejší odkaz
Pre mnohých Čechov však podľa Guardianu nie je Rusko veľmi dôležité, pretože na rozdiel od Poľska alebo pobaltských štátov neboli české dejiny s tými ruskými prepojené po stáročia.
Okupácia 1968: Cez hranice sme prenášali periny (spomína Dušan Tóth) Čítajte "Nemusí to byť hlboko zakorenená nedôvera k Rusku, ale skôr nedávne kroky Kremľa, čo je za protiruskou politickou náladou," napísal denník.
Denník Independent pripomína anexiu Krymu ako dôkaz toho, že koniec socializmu a Varšavskej zmluvy sa nerovná ústupu militarizmu.
V súvislosti s významom Pražskej jari a následnej vojenskej intervencie zmieňuje denník slová spisovateľa Ivana Klímu, podľa ktorého je najvýznamnejším odkazom roku 1968 oneskorený, ale definitívny rozpad medzinárodného komunistického hnutia, so všetkými pozitívami aj negatívami.
Nebolo to iba hnutie intelektuálov
"Možno kľúčom k porozumeniu Československu v roku 1968 je to, že na rozdiel od podobných revolt proti režimu, ktoré sa odohrávali v komunistickej Európe alebo inde, nebola Pražská jar iba hnutím liberálov, študentov a politických intelektuálov bojujúcich proti konzervatívnemu zriadenie. Mala širšiu podporu naprieč generáciami. Táto podpora pramenila zo silnej tradície demokracie rozvíjané v Československu v medzivojnovej dobe," píše Independent.
Nemalo by sa vraj zabúdať ani na to, že reformy Pražskej jari realizovali "vášniví komunisti."
Nebyť Dubčeka, Gorbačov by si možno netrúfol
Aj z týchto dôvodov boli reformné snahy v Československu v konečnom dôsledku významnejšie ako napríklad študentmi vedené nepokoje, ktoré na jar 1968 zachvátili Francúzsko, napísal v denníku Irish Examiner írsky historik Geoffrey Roberts.
Udalosti v Československu podľa neho formovali reformnú politiku Gorbačova z druhej polovice 80. rokov.
"Fenomén Gorbačov mal svoje korene v Pražskej jari a v hnutí za demokratický komunizmus. Bez príkladu reformných komunistov, akým bol (Alexander) Dubček (od januára 1968 do apríla 1969 prvý tajomník ÚV KSČ), nie je isté, že by sa Gorbačov pokúsil o tak radikálne zmeny v Sovietskom zväze," myslí si Roberts.
Profesor University College Cork vo svojom texte pripomína, že Gorbačov sa počas štúdií práva na Lomonosovovej univerzite v Moskve priatelil tiež so Zdeňkom Mlynářom, ktorý sa potom stal jedným z lídrov Pražskej jari.
"Gorbačov zdieľal Mlynářovu a Dubčekovu víziu socializmu s ľudskou tvárou," napísal Roberts.
Autoritársky socializmus nakoniec nenahradila socialistická demokracia ale "nespútaný liberálny kapitalizmus západného rázu".
Idealizmus a optimizmus Pražskej jari sú podľa Robertsa stratenými ideálmi minulého storočia, ktoré však zostávajú oveľa lepšie, než mnoho alternatív v súčasnej politickej ponuke.
