CEDROS. V zábleskoch slnečného svetla na modrej hladine Karibského mora sa objavilo plavidlo. Približovalo sa. Posádka lode Asheena tomu však nevenovala osobitnú pozornosť.
„Hľadali sme ryby ako normálne, mysleli sme si, že oni sú tiež na rybačke,“ hovorí Jimmy Lalla, 36-ročný člen posádky lode, ktorá v apríli prekročila námorné hranice Trinidadu a vplávala do nestrážených venezuelských vôd.
Druhé plavidlo sa ďalej približovalo. „Potrebujú pomoc?“ spomína Lalla obavy, ktoré sa začali objavovať na palube deväť metrov dlhej pirogy – malej plachetnici s jedným sťažňom a jednou plachtou.
Na palubu k nim potom priskočil malý šľachovitý muž, v ruke mával s pištoľou a kričal na nich po španielsky. „Vtedy sme si to uvedomili. Boli to piráti,“ hovorí Lalla.
Stáročia po karibských pirátoch
Stáročia po tom, ako utíchli kanóny legendárnych pirátov v Karibiku, sa do regiónu vracajú piráti v oveľa menej romantickej verzii.
Politické a ekonomické krízy zasiahli krajiny od Venezuely cez Nikaraguu po Haiti, vyvolali anarchiu a zvýšenú kriminalitu. Bezpečnostné zložky strácajú kontrolu nad krajinami. Niektorí časti Karibiku sú čoraz nebezpečnejšie.
Často sa stáva, že prepadnutia sa odohrávajú s pomocou alebo priamou účasťou skorumpovaných štátnych predstaviteľov, čo platí najmä vo vodách okolo kolabujúcej Venezuely.
Venezuelčania utekajú z krajiny, na autobusové lístky majú poradovník Čítajte „Pri venezuelskom pobreží prevláda kriminálny chaos, každý si môže robiť, čo chce,“ tvrdí Jeremy McDermott, spoluriaditeľ mimovládnej organizácie Insight Crime, ktorá sleduje organizovaný zločin v Latinskej Amerike a v Karibiku.
Komplexné dáta o pirátstve v tejto oblasti väčšinou neexistujú, ale štúdia mimovládky Oceans Beyod Piracy, ktorá sledovala situáciu v posledných dvoch rokoch, spočítala 71 väčších incidentov v roku 2017 – vrátane lúpežných prepadnutí obchodných lodí a útokov na jachty – čo je medziročný nárast o 163 percent. Veľká väčšina z nich sa odohrala vo vodách Karibiku.
Pirátska brutalita
V niektorých prípadoch ide aj o brutálne prepadnutia hodné pirátov zo 17. storočia.
V apríli sa napríklad maskovaní muži dostali na palubu štyroch rybárskych lodí plávajúcich asi 50 kilometrov od pobrežia krajiny. Členov posádky podľa svedectiev ľudí, ktorí prežili, nútili piť rozpálený olej, mrzačili ich mačetami a hádzali cez palubu. Lode potom ukradli.
Z dvadsiatich ľudí na palube prežili piati. Zvyšní členovia posádky zomreli alebo sú nezvestní.
Guayanský prezident David Granger označil útok za „masaker“. Miestne úrady naznačili, že útočníci mohli byť napojení na gangy v susednom Suriname.
„Hovoria, že si zoberú lode a všetci majú skočiť cez palubu," spomína 47-ročný Deonarine Goberdhan, ktorý útok pirátov prežil, keď ho zbili a hodili do mora. „Snažil som sa držať hlavu nad vodou, aby som mal prístup k vzduchu. Vypil som mnoho slanej vody. Pozerali som sa na hviezdy a mesiac. Dúfal som v záchranu a modlil som sa.“
V posledných osemnástich mesiacoch prichádzajú správy o pirátoch z Hondurasu, Nikaraguy, Haiti či zo Svätej Lucie. Nikde však nebol nárast taký výrazný ako vo Venezuele.
Na počiatku je socialista
Ekonomická kríza v krajine spôsobila, že inflácia dosiahla milión percent, čo zas vyvolalo nedostatok potravín a liekov. Šíri sa podvýživa a choroby, rozpadáva sa sieť dodávok vody a elektriny, lebo chýba vyškolený personál na údržbu a náhradné dielce.
Polícia a armáda opúšťajú svoje pozície, keďže ich výplaty sú takmer bezcenné. Pod vládou socialistu Nicolása Madura sa sprísňujú represie názorových oponentov a rastie korupcia. Podmienky dotlačili niektorých Venezuelčanov k zúfalým krokom.
Jeden zamestnanec prístavu, ktorý hovoril o korupcii pod podmienkou anonymity, povedal, že príslušníci venezuelskej pobrežnej stráže sa naloďujú na zakotvené plavidlá a žiadajú od posádky peniaze a jedlo.
