BAGDAD, BRATISLAVA. Na jeseň 2015 vošiel Harít Sudání do mešity v irackom meste Tarmija. Vedel, že sa tu stretávajú bojovníci Islamského štátu, ktorý obsadzoval čoraz väčšie územia.
Nakoniec tam strávil celý deň, oveľa viac času, ako jeho kolegovia z irackej tajnej služby očakávali. Keď z nej vyšiel, pre džihádistov bol už Abú Suhaíb, nový člen teroristickej organizácie.
Tak sa začal jeho utajený život v Tarmiji. Počas ďalších šestnástich mesiacov sa z neho stal iracký hrdina, ktorý zachránil stovky životov.
Prvé dni v Tarmiji absolvoval výcvik, učili ho, ako pracovať s výbušninami. Po niekoľkých týždňoch sa mu prvýkrát ozvali zo severoirackého Mosulu, centra džihádistov v Iraku.
Stal sa spojkou medzi Mosulom a Bagdadom. Za úlohu tak dostal prepašovať samovražedných útočníkov a výbušniny cez kontrolné stanovištia okolo hlavného mesta.
V ďalšom roku sa z 36-ročného bývalého informatika stal jeden z najúspešnejších agentov irackej tajnej služby.
Zabránil asi tridsiatim teroristickým útokom s výbušninami v autách, zastavil osemnásť samovražedných útočníkov.
Jeho príbeh opísal na základe rozhovorov s rodinou a kolegami denník New York Times.
Vieme, čo sa hovorí vnútri

Elitná jednotka irackej tajnej služby Sokoli začala vznikať v roku 2006, keď už padol režim Saddáma Husajna, no Američania nevedeli celkom ovládnuť krajinu plnú rôznych povstaleckých a džihádistických skupín.
„Bezpilotné lietadlo nám môže povedať, kto vstúpil do budovy, ale nepovie, o čom sa tam hovorí,“ povedal pre denník Abú Alí Basrí, šéf irackej tajnej služby. „My to povedať vieme, lebo máme vnútri svojich ľudí.“