MOSKVA. Prezidenti piatich krajín ležiacich pri Kaspickom mori podpísali v nedeľu dohovor o štatúte Kaspického mora, ktorého zámerom je ukončenie dlhoročnej neistoty v súvislosti s využívaním tamojších prírodných zdrojov - ropy a zemného plynu.
Morské dno nevyrokovali
Dohoda, ktorú v kazašskom meste Aktau podpísali prezidenti Azerbajdžanu, Iránu, Kazachstanu, Ruska a Turkménska stanovuje pravidlá pre vymedzenie teritoriálnych vôd jednotlivých krajín i zón vyhradených na rybolov, informovala agentúra AP.
Kaspické more je ruským tromfom na Strednom východe Čítajte Neurčuje však, ako bude medzi štátmi rozdelené morské dno, ktoré je bohatým zdrojom ropy, čo zapríčiňuje v tejto oblasti najviac sporov.
O tejto otázke budú musieť jednotlivé krajiny ešte rokovať.
Iránsky prezident Hasan Rúhání podľa agentúry Interfax uviedol, že práve táto otázka sa bude riešiť "dodatočne v rámci dohôd medzi príslušnými stranami".
Len päť signatárov
Ruský prezident Vladimir Putin zase povedal, že prelomová dohoda stanovuje, že vojensky prítomných smie byť v oblasti výlučne len päť signatárskych krajín.
Lídri na kaspickom summite podpísali i dohody o spolupráci v boji proti terorizmu či proti organizovanému zločinu.
Stanica Slobodná Európa (RFE/RL) priblížila, že pod dnom Kaspického mora sa nachádzajú preukázané alebo predpokladané zásoby približne 50 miliárd barelov ropy a takmer deviatich biliónov kubických metrov zemného plynu.
Právny štatút Kaspického mora, najväčšej vnútrozemskej vodnej plochy na svete, ostával nevyriešený od pádu Sovietskeho zväzu z roku 1991.
