TBILISI, BRATISLAVA. Niekedy sa pohraničníci v noci posunú o niekoľko desiatok metrov. Pribudne priekopa, plot, kamery alebo zelená značka s nápisom: „Pozor! Štátna hranica! Prechod zakázaný!“
A ľudia, ktorí žijú v Gruzínsku pri hraniciach separatistického regiónu Južné Osetsko, len odovzdane sledujú, ako sa Rusmi kontrolované územie k nim čoraz viac približuje.
„Čo mám asi tak urobiť?“ hovorí hlasom plným beznádeje pre CNBC 51-ročný Vasia. „Ak Rusi prídu ešte bližšie, nebudem schopný urobiť nič.“
Mnohí jeho susedia už z oblasti odišli, niektorí ráno po prebudení zistili že hranica po novom ide cez ich pozemok. Iní sa ocitli na opačnej strane hranice, nemôžu chodiť do svojich kostolov alebo na hroby svojich blízkych.
Stále sú pritom v rámci medzinárodne uznávaných hraníc Gruzínska, no vojna spred desiatich rokoch situáciu veľmi zmenila.
Neuznané republiky
Kým dovtedy boli Južné Osetsko a Abcházsko oblasťami, ktoré hovorili o nezávislosti a upierali svoje nádeje na Moskvu, teraz sú už de facto ruskými satelitmi.

Rusko po vojne ponechalo v týchto regiónoch tisíce vojakov, premenilo ich na svoju veľkú vojenskú základňu.
A Gruzíncom, ktorí prekročia hranicu stráženú ruskými ozbrojencami bez povolenia, hrozí zatknutie.
Pätina gruzínskeho územia sa tak ocitla pod kontrolou susednej mocnosti.
Ako nezávislé štáty tieto oblasti okrem Ruska uznáva len Sýria, Nikaragua, Venezuela a tichomorské Nauru s 11-tisíc obyvateľmi. Aj to tak urobilo až po tom, ako mu Rusko sľúbilo humanitárnu pomoc vo výške 50 miliónov dolárov.