PARÍŽ. Dostal prívlastok šéfkuchár storočia. Hoci superlatívmi ľudia neraz plytvajú, v prípade Francúza Joëla Robuchona nešlo o hyperbolu.
Génia gastronómie v ňom nevideli iba návštevníci jeho reštaurácií, ale aj kritici, ktorí jeho umenie odmeňovali najprestížnejším ocenením, akého sa kuchárovi môže dostať - michelinskou hviezdou.
Robuchonove reštaurácie získali dovedna viac ako tridsať michelinských hviezd, čo je svetový rekord.
Joël Robuchon trpel rakovinou, zomrel vo veku 73 rokov.
Ani Picasso nebol iba maliar
Robuchon vynikal nápaditosťou, v kuchyni bol doslova hravý.
Aj keď neraz pripravoval zdanlivo jednoduché jedlá, napríklad zemiakovú kašu, jeho verzie nenápadných receptov nadchýnali ďalších profesionálnych kuchárov.
“Opísať Joëla Robuchona len ako kuchára je tak trochu ako nazvať Pabla Picassa maliarom, Luciana Pavarottiho spevákom a Frederica Chopina pianistom.
„
Mnohé jeho pokrmy obsahovali iba tri či štyri ingrediencie, Robuchon chcel chute nechať vyniknúť, nie ich maskovať v komplikovanej zmesi.
Nevyhýbal sa ani príprave exkluzívnych jedál, naopak. Jeho obľúbenými boli recepty na kaviár a hľuzovky.
"Opísať Joëla Robuchona len ako kuchára je tak trochu ako nazvať Pabla Picassa maliarom, Luciana Pavarottiho spevákom a Frederica Chopina pianistom," napísala o ňom kuchárka a autorka Patricia Wellsová vo svojej knihe L’Atelier de Joel Robuchon.
Aj Robuchon bol v jej očiach umelcom, pre ktorého bola zrejme jedna skromná nálepka nepostačujúca. Nebol "iba" kuchár, rovnako ako Chopin nebol "iba" pianista.
V kuchyni bol od pätnástich
Robuchon sa v kuchyni zvŕtal už v pätnástich rokoch ako kuchársky učeň. Začínal v hoteli v rodnom meste Poitiers.
Ako tridsaťšesťročný si už otvoril svoju prvú reštauráciu Jamin a rokmi vytvoril hotové reštauračné impérium, ktoré sa rozprestieralo na troch kontinentoch.
