BERLÍN, BRATISLAVA. Nemecko už nie je pod americkým jadrovým dáždnikom, prvýkrát od konca druhej svetovej vojny.
Krajina sa nemôže spoľahnúť ani na plány na spoločnú európsku obranu, lebo záujmy členských štátov Európskej únie sa od seba až priveľmi odlišujú.
Ďalší krok je preto jasný.
„Vo svetle transatlantickej neistoty a možných konfrontácií musí dostať prioritu národná obrana založená na odstrašovaní jadrovými zbraňami,“ napísal pre magazín Welt am Sonntag Christian Hacke, vplyvný nemecký politológ.
Už samotná titulka magazínu, na ktorej je zobrazená jadrová bomba v nemeckých národných farbách, vyvolala diskusiu, na ktorú krajina nie je zvyknutá.
Skúšal to už Adenauer
Jednou z nemenných premís nemeckej verejnej diskusie po druhej svetovej vojne totiž bolo, že Nemecko sa nevráti k svojej militaristickej minulosti. Že mu s obranou pomôže NATO a nemusí preto budovať armádu podobne silnú, ako je nemecká ekonomika.
Nemci napriek histórii posilňujú svoju armádu. Hovorí sa aj o jadrovej zbrani Čítajte V čase, keď americký prezident Donald Trump na summite aliancie naznačuje, že spojenci nemusia s americkou pomocou počítať navždy, sa aj do nemeckej diskusie dostávajú niekedy nepredstaviteľné veci, píše web Politico.
Hacke navyše nie je len jeden z mnohých excentrických akademikov, ale aj odborník, ktorý sa dlhodobo podieľa na vytváraní nemeckej zahraničnej politiky.
Myšlienka Nemecka s jadrovými zbraňami nie je ani v povojnovom období nová. Začiatkom 60. rokov vtedajší kancelár Konrad Adenauer francúzskemu prezidentovi Charlesovi de Gaullovi naznačil, či by sa Nemecko nemohlo podieľať na francúzskom jadrovom programe. De Gaulle ho slušne odmietol.
