KÁBUL, BRATISLAVA. Keď šéf miestnej bunky Islamského štátu prišiel do jej dediny v odľahlej oblasti severozápadného Afganistanu a pýtal si peniaze, ktoré mu vraj sľúbil jej manžel, Zarifa mu povedala, že nič nemá. Keď bude mať, pošle mu ich, sľúbila.
„Nesúhlasil, povedal, že budem musieť opustiť svojho manžela a vydať sa za jedného z jeho bojovníkov,“ hovorí pre Reuters matka troch detí, ktorá nechcela prezradiť svoje celé meno. Hanbí sa za to, čo nasledovalo.
„Keď som odmietla, jeho bojovníci zobrali deti do inej izby, on vytiahol zbraň a vyhrážal sa mi. Potom urobil na mne všetko, čo mohol,“ spomína.
O znásilnení sa nehovorí
V konzervatívnej afganskej spoločnosti sa o znásilnení nehovorí, ženy sa boja, že ich muži opustia, mladým dievčatám hrozí, že sa nikdy nevydajú. A tak nikto presne nevie, koľko podobných príbehov sa odohralo.

Množia sa však svedectvá o tom, že s nástupom Islamského štátu v Afganistane, ktorý začína obsadzovať pašerácke cesty smerom na sever a na juhu si zaisťuje dodávky z Pakistanu, prinášajú džihádisti zvyky, na ktoré neboli miestni zvyknutí ani počas brutálnej vlády Talibanu a následnej občianskej vojny.
Aj na afganské pomery je Islamský štát výnimočne brutálny. Organizuje verejné popravy sťatím hlavy, nepriateľov nútia džihádisti sedieť na výbušninách. A ženy znásilňujú, aby si ich podmanili.
Nútené manželstvá a znásilnenia boli bežné v bojoch v Iraku a Sýrii, no v Afganistane nie.