BRUSEL. Od 1. augusta ľudstvo žije na ekologický dlh, čo znamená, že k tomuto dátumu vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok.
K tomuto stavu prispeli aj členské krajiny EÚ, keď takmer všetky, vrátane Slovenska, dospeli k ekologickému dlhu oveľa skôr, ako je celosvetový priemer.
Žijeme na dlh
Správa inštitútu Platforma globálnej ekologickej stopy (Global Footprint Network, GFN) pripomenula, že zvyšných päť mesiacov roku 2018 budeme žiť na tzv. environmentálny dlh.
K tomuto dňu ľudia vyčerpali všetky zdroje, ktoré im planéta môže ponúknuť za jeden rok, a v dôsledku toho spotrebovávame "neobnoviteľné zdroje" planéty.
Tlačová agentúra Belga v tejto súvislosti pripomenula veľké rozdiely v spotrebnom správaní krajín sveta.
Smutným rekordérom roku 2018 je Katar, ktorý deň svojho ekologického dlhu dosiahol už 9. februára.
Za ním nasleduje Luxembursko (19.2), potom Spojené arabské emiráty (4.3), Mongolsko (6.3), Bahrajn (12.3) a USA (15.3).
Najlepšie si podľa tohto rebríčka počína Vietnam (21.12.), Maroko a Kirgizsko (17.12), Niger (16.12) a Jamajka (13.12).
Rozdiely v míňaní planetárnych zdrojov sú očividné aj medzi členskými krajinami EÚ.
Jedine Rumunsko (8.8.) je za celosvetovým priemerom ekologického dlhu. Ostatné krajiny Únie spotrebovávajú oveľa viac a oveľa rýchlejšie, ako to umožňujú planetárne zdroje.
Rebríček krajín
Prvenstvo z krajín Únie patrí už spomínanému Luxembursku, príliš rýchlo však svoje tohoročné zdroje spotrebovali aj v Dánsku (28.3.) a Estónsku (30.3), v Belgicku (2.4) či vo Švédsku (4.4) a vo Fínsku (11.4).
Zo stredoeurópskych krajín sa najrýchlejšie ku "Dňu D" dopracovala Česká republika (20.4), v máji k nemu dospeli Poľsko (19.5) a Slovensko (27.5), ktoré sa stalo 57. najhoršou krajinou v tomto rebríčku.
V rámci krajín Vyšehradskej štvorky obišlo najlepšie Maďarsko (20.6). Najmenšou ekologickou záťažou pre svet spomedzi krajín EÚ boli okrem Rumunska aj Cyprus (4.7), Bulharsko (13.7).
Belga pripomenula, že na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bol deň ekologického dlhu 29. december.
Za necelých päťdesiat rokov sa situácia dramaticky zhoršila a pri takomto tempe nakladania s prírodnými zdrojmi v roku 2050 za 365 dní spotrebujeme zdroje dvoch planét našej veľkosti.
Hlavnou príčinou tohto stavu sú emisie skleníkových plynov a nadmerné plytvanie potravín.
