Dvetisíc ľudí prevzalo a dvesto olajkovalo status, ktorý sa na facebooku šíri pod menom Zdeněk Řezníček. Facebookový status spojil text českého plukovníka Pavla Skácela s dvadsaťpäť rokov starými fotografiami albánskych utečencov, ktorí sa snažili dostať do Talianska.
Text je kompilátom názorov, ktoré Skácel poskytol pre kontroverzný server Parlamentní listy, ktorý hoaxy šíri pravidelne.
Obrázky však pochádzajú z roku 1991. Nemajú nič spoločné s aktuálnou migračnou krízou, hoci tiež sú na nich utečenci.
Na záberoch je loď Vlora , ktorá v auguste 1991 priviezla do Talianska pravdepodobne až dvadsaťtisíc albánskych utečencov.
Tí zo svojej krajiny utekali najmä pre ekonomické problémy, do ktorých sa Albánsko prepadlo po páde komunizmu.
Staré zábery, nové texty
Obrázky sú notoricky známe, pretože pred 27 rokmi ich prevzali takmer všetky relevantné médiá. Rovnako už niekoľko rokov slúžia ako príklad, ako sa staré a zrecyklované zábery stali nástrojom propagandy.
Francúzsky server France24.com už tento rok v máji na sérii obrázkov z Albánska ukázal, ako sa šíria spolu s klamlivými článkami o utečencoch, ktorí chcú nahradiť pôvodnú európsku populáciu.
Obrázky šírili extrémistické hnutia v Európe, no dostali sa aj do Spojených štátov. V Taliansku fotografie podľa France24 dokonca použil podpredseda tamojšieho senátu.
Server sa odvoláva na prieskum tureckého novinára Gülina Cavusa, ktorý si všimol napríklad aj to, že podobne sa šírili obrázky obetí domáceho násilia zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.
Pod zábermi doráňaných ženských tvárí sa však ocitol text o tom, že ide o obete násilností imigrantov.
Narazili ste na hoax alebo propagandu?
Napíšte nám na hoax@sme.sk
Falošné sa šíria rýchlejšie
Doplniť klamlivý text k starému obrázku je jednoduchá a veľmi účinná metóda zavádzania. Obrázok netreba nijako zmanipulovať, sám osebe vyzerá dôveryhodne.
Navyše, ľudia z viacerých dôvodov preberajú falošné správy, ktoré sa dokonca na internete šíria rýchlejšie ako tie pravdivé. Potvrdil to výskum, ktorý v marci 2018 zverejnil časopis Science.
Jeho autori porovnávali šírenie pravdivých a nepravdivých informácií na sociálnej sieti Twitter a zistili, že tie nepravdivé sa šírili až šesťkrát rýchlejšie, píše o výskume NBC News.
Za úspešnosťou šírenia hoaxov sú podľa autorov výskumu dva základné dôvody. Ľudia radi preberajú správy, ktoré pôsobia senzačne. Sami pred sebou aj pred svojimi známymi tak vyzerajú ako tí informovanejší.
Druhým dôvodom je dobre známe konfirmačné skreslenie, teda prirodzená vlastnosť ľudí podvedome uprednostňovať informácie, ktoré zapadajú do ich jestvujúcich názorov.
Ako nenaletieť hoaxom
Hoci overiť pravosť fotografie nie je vždy jednoduché, existuje niekoľko základných pravidiel, ako sa na internete nenechať oklamať.
Príspevky z anonymných alebo neznámych zdrojov by nám mali byť podozrivé hneď. Sociálne siete sa totiž - na rozdiel od štandardných médií - kvalitou svojich zdrojov nezaoberajú.
Podozrivé sú tiež aj príspevky, ktoré nemajú uvedený dátum a miesto udalosti, ktorú opisujú. Do tretice môžeme považovať za podozrivé príspevky, ktoré sa zaoberajú politicky citlivými témami a snažia sa pritom pôsobiť senzačne alebo poburujúco.
Ak napriek všetkému máte čas overovať pôvod fotografie a neviete ako na to, skúste začať so službou Google Images. Tá vám okrem vyhľadávania obrázkov cez opis umožňuje nahrať sporný obrázok. Google dokáže zistiť, kde inde a v akom kontexte sa už obrázok vyskytol.
Podľa slovného opisu toho, čo je na obrázku, ho môžete overiť aj cez špecializované webstránky, ktoré sa zaoberajú rozkrývaním hoaxov, ako napríklad Snopes.com, Mimikama.at alebo Stopfake.org.
