BRUSEL. Niekoľko mesiacov pred vraždením prešiel odsúdený zlodej a väzeň Benjamin Herman premenou. Biely tínedžer z predmestia bol na začiatku svojho prvého pobytu za mrežami oficiálne katolíkom.
Koncom mája sa už predviedol ako džihádista, ktorý niekoľko hodín po prepustení z väznice zabil troch ľudí. Herman počas svojho hodinového útoku dobodal v belgickom Liége dve policajtky a potom pištoľou jednej z nich zavraždil okoloidúceho motorkára.
S výkrikom Alláhu Akbar zobral rukojemníka a zranil dvoch policajtov. Pri následnej prestrelke ho policajti zastrelili.
Keď sa do médií postupne dostávali podrobnosti o útoku, jeden údaj z jeho životopisu vyčnieval: Herman pochádzal z belgickej strednej triedy hovoriacej po francúzsky a do skupiny radikálnych islamistov sa dostal vo väzení.
Čo ak je to naopak?
V krajine, ktorá sa aktívne snažila dostať extrémistov do väzenia, aby zastavila teroristické útoky, vyvolalo Hermanovo vraždenie obavy, že belgická politika by v skutočnosti mohla mať opačný efekt.
Že vytvára základ pre to, aby sa radikalizmus čoraz viac šíril medzi mládežou a našiel budúcich teroristov.
O dva roky sa džihádisti dostanú na slobodu. Môžu si vychovať nástupcov Čítajte „Nikdy neboli toľkí ľudia zatknutí v súvislosti s terorizmom a nikdy sme ich nemali tak veľa pokope,“ hovorí Thomas Renard, belgický odborník na terorizmus z Kráľovského inštitútu pre medzinárodné vzťahy v Bruseli.
„Tým, že ich dávame dokopy, podporujeme ich schopnosť získavať nových členov. S tým sa budeme vyrovnávať ešte veľmi dlho.“
Po celej Európe ostávajú väznice posledným bojiskom v dlhotrvajúcom boji proti islamskému terorizmu.
Začalo sa to pred piatimi rokmi, keď zo západných krajín odchádzali tisíce ľudí bojovať do Iraku a Sýrie za Islamský štát či za iné teroristické skupiny.
Od roku 2016 sa stovky z nich vrátili, ale nálada doma sa zmenila. Spoločnosti traumatizované teroristickými útokmi a narastajúcou utečeneckou krízou začali prijímať tvrdšie opatrenia proti navrátilcom.
Každý, kto sa vracal z Blízkeho východu alebo sa snažil kontaktovať s teroristickými skupinami, končil s rozsudkom vo väzení.
Do roku 2016 sa mnohí navrátilci jednoducho vracali do bežného života, ak im nedokázali, že aktívne bojovali alebo sa zúčastňovali na teroristických útokoch.
Preteky s časom
Odkedy nové opatrenia vstúpili do platnosti, počet obetí pri útokoch v Európe sa znížil. No teraz majú miestni politici nový problém: ako dosiahnuť, aby sa väznice nestali novým náborovým a výcvikovým centrom pre budúcich teroristov.
V Belgicku, v Holandsku, v Nemecku či vo Francúzsku ľudia z bezpečnostných zložiek skúšajú nové prístupy k problému vrátane prevýchovných programov či úplnej izolácie najradikálnejších väzňov.
Ide o preteky s časom, keďže mnohí väznení navrátilci sa dostanú na slobodu v najbližších dvoch rokoch.
„Ich trest sa skončí a my nemáme inú možnosť než ich prepustiť,“ hovorí belgický predstaviteľ, ktorý dozerá na podmienky väznenia islamistov v najväčšej väznici v krajine. Hovoril pod podmienkou anonymity, aby sa väzni nepokúšali o odplatu.
„Niektorí z nich by sa mohli stať živými bombami,“ varuje.
Prvý prístup: úplná izolácia
Väznica Ittre je komplexom s prísnymi bezpečnostnými opatreniami juhozápadne od Bruselu. Je jednou z najznámejších väzníc v krajine, svojho času si tu trest za obťažovanie detí a vraždy odpykával pedofil Marc Dutroux.
