ŠTRASBURG, BRATISLAVA. EÚ s jej reálnymi ambíciami byť svetovou veľmocou sa dostala do veľmi ťažkej situácie, pretože na globálnej scéne sú jej konkurenti veľmi silní.
Musíme sa naozaj činiť, aby sme v tejto konkurencii obstáli, a tie problémy, ktoré máme a ktoré riešime zdĺhavo, ťarbavo, by sme naozaj už mali vyriešiť a posunúť ich dopredu.
Pre TASR to počas júlovej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu uviedol europoslanec Eduard Kukan z Európskej ľudovej strany.
Brexit už oľutovali
"Brexit bol rozhodnutím občanov Spojeného kráľovstva. Som presvedčený, že ho už oľutovali a ešte aj oľutujú v budúcnosti. Ale v poriadku, Lisabonská zmluva pamätá na takú možnosť. Oslabí EÚ, ale je potrebné rešpektovať ich vôľu. Je to zlé pre všetkých, no myslím si, že EÚ sa stavia k tej dohode o rozchode veľmi seriózne a faktom je, že o rok či aj skôr už Spojené kráľovstvo opustí EÚ - či bude dohoda alebo nebude," konštatoval Kukan.
Brexit bude stáť Britániu v krátkodobom horizonte 12 tisíc miest vo finančníctve Čítajte Domnieva sa, že by sa mala nájsť taká forma spolupráce, ktorá by bola rozumná a čo najmenej by uškodila. "Že uškodí, to je jasné. Nemyslím si, že tie obavy, ktoré sa vyslovovali, že to povzbudí ďalšie štáty (grexit, czexit), sa ukazujú ako reálne, i keď kritiky je mnoho," dodal.
V otázke vzťahov so Spojenými štátmi europoslanec pripúšťa, že s Donaldom Trumpom v Bielom dome nie sú pre EÚ takým bezpečnostným spojencom, ako boli v minulosti.
"To je zlé, ale na druhej strane vidím aj pozitívum v tom, že EÚ sa bude musieť serióznejšie zaoberať otázkami svojej vlastnej obrany. Nie vytvorením európskej armády, to je príliš veľký sen a utópia, ale posilnením spolupráce pri výrobe zbraní, pri zjednocovaní zbraňových systémov," spresnil.
Ako ďalší veľký problém označil migráciu. Víta závery júnového summitu, na ktorom sa lídri EÚ zhodli, že jednotlivé členské štáty umožnia na dobrovoľnej báze zriaďovať na svojom území centrá pre prijímanie migrantov.
Sulík kritizoval Berlín
Podľa europoslanca Richard Sulíka (SaS) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov je v súčasnosti najväčším problémom migrácia.
"Je to následok toho, že niektoré krajiny Schengenu roky nedodržiavali pravidlá, ku ktorým sa zaviazali, to je najmä ochrana vonkajších hraníc. EÚ zároveň roky toto tolerovala, no a potom sa to všetko 'vyvrbilo' do tej obrovskej migračnej krízy v roku 2015, kedy Angela Merkelová, ja tvrdím, že teda v rozpore s nemeckou ústavou, pozvala alebo pripustila, že veľký počet migrantov prišlo do Nemecka," konštatoval europoslanec.
Taliansko je strašiakom. Má obrovský dlh a hrozí odchodom z eurozóny Čítajte Zároveň dodal, že dnes už chodí do Nemecka alebo do Európy oveľa menej migrantov. Avšak problémy, ktoré vznikajú pre tých, ktorí už do Nemecka prišli, sú podľa neho obrovské.
"Náklady na integráciu týchto ľudí, a vôbec nie je isté, či tá integrácia bude úspešná, skôr bude neúspešná, sú desiatky miliárd eur ročne. Len v Nemecku je to asi 25 miliárd eur ročne, čiže migrantská kríza je najväčšia kríza, ktorej čelí EÚ," zdôraznil.
Po nej s veľkým odstupom vníma ako problém dozvuky finančnej krízy. "Taliansko robí deficity a má obrovské dlhy. Niekoľko krajín, ako napríklad Španielsko, Portugalsko, a samozrejme Grécko, by nedokázali existovať, keby Európska centrálna banka (ECB) nedržala umelo úroky na nula percent. To je, samozrejme, že ekonomický nezmysel, aby cena peňazí bola nula, ale ECB drží úroky na nule preto, lebo tieto krajiny by sa inak dostali do veľkých problémov," uzavrel Sulík.
Medvedia služba
Europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov považuje za súčasné problémy EÚ vonkajšiu ochranu hraníc a návratovú politiku.
"Migranti nám urobili takú, poviem v úvodzovkách, medvediu službu, pretože občania EÚ sa necítia byť v bezpečí vo vlastných štátoch. Je to pre nich hrozba. Čiže treba veľmi dôsledne chrániť vonkajšiu hranicu, prijímať azylantov, ale len tých, ktorí spĺňajú kritériá pre udelenie azylu, a tí, ktorí nespĺňajú, vrátiť ich do svojej pôvodnej krajiny. Celá tá politika zlyhala, za ostatné roky od toho roku 2015, keď k nám prišli skoro tri milióny migrantov," konštatovala europoslankyňa.
Zároveň upozornila, že v súčasnosti EÚ stojí pred veľkou výzvou, a tou je Afrika.
"Doteraz k nám prichádzali migranti, ktorí boli zo Sýrie, z Líbye, Afganistanu, kde sa bojuje. Avšak hrozí nám úplne veľká katastrofa, pokiaľ by sa africký národ pohol smerom na Európu, čo sa už aj deje," uviedla.
Utečencom sa nečuduje, že opúšťajú svoje domovy, keďže ich trápia hlad, bieda, choroby. Domnieva sa však, že je potrebné začať efektívnejšie pomáhať chudobným africkým štátom, investovať do ich priemyslu, zamestnania či do podpory výživových programov, aby ľudia nemali dôvod opúšťať svoj domov.
Problémom je nezamestnanosť
Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) z frakcie európskych konzervatívcov a reformistov označil ako najdôležitejší problém súčasnej Európy bezpečnosť schengenského priestoru.
V Únii klesá počet žiadosti o azyl Čítajte "Je to otázka obrovskej migrácie z Blízkeho východu, ktorá nastala pre vojnové konflikty a prenasledovanie. Ale aj migrácia, ktorá nastala z Afriky, teda klimatická migrácia a ekonomická. Bohužiaľ, zdá sa mi, že sme ako EÚ na začiatku, v roku 2015, nezvládli nával stoviek tisícov utečencov, ale myslím si, že teraz ho zvládame omnoho lepšie. Robíme postupné opatrenia a kroky v teréne, aby sa to zmenilo," konštatoval europoslanec.
Ako ďalší problém vníma zamestnanosť mladých ľudí. "V celej EÚ, vo všetkých 28 štátoch, je až 20 miliónov mladých ľudí vo veku 17 až 35 rokov bez práce. Myslím si, že toto je veľmi vážne ohrozenie, pretože je to taká časovaná bomba aj z morálno-etického hľadiska. Ľudia, ktorí sa nudia, nepracujú, poberajú dávky, vlastne nevedia nájsť využitie svojich zdravých životných síl, tak degradujú, môžu jednoducho upadať a nedokážu sa uplatniť v spoločnosti. Toto je obrovská chyba," uzavrel Škripek.
Turecko do Únie nepatrí
Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) z frakcie Európskej ľudovej strany tvrdí, že EÚ je únia národných štátov a vždy je najväčšou výzvou zladiť národné záujmy so spoločným európskym záujmom a zadefinovať si, čo je ich spoločným cieľom do budúcnosti a ako využiť spoločný európsky priestor.
Europoslanec priznáva, že EÚ má mnoho chýb, ale vo veľkej miere prevyšujú výhody. "Keď sa mám pozrieť z ekonomického hľadiska do budúcna, tak vidím tam predovšetkým potrebu dobudovania spoločného digitálneho trhu, vytvorenia energetickej Únie, ktorá by výrazne pomohla aj našim ľuďom pri zlacnení cien energie," zdôraznil.
Kurz: Prístupové rokovania s Tureckom treba konečne prerušiť Čítajte Taktiež je presvedčený, že by sa malo viac dbať aj o oblasť bezpečnosti, nielen v rámci vnútornej ochrany, ale lepším prepojením informácií medzi bezpečnostnými zložkami.
V oblasti migrácie je podľa neho potrebné oddeľovať predovšetkým ľudí, ktorí potrebujú pomoc, od ľudí, ktorí sa ju snažia zneužiť. Ďalšou silnou témou zostáva podľa neho budúcnosť Únie po odchode Veľkej Británie.
"Treba si zadefinovať, ako budú vyzerať nielen naše vzťahy dovnútra, ale či chceme, alebo nechceme niekoho medzi nás aj do budúcnosti, a považujem za dôležité, aby sme si tieto vzťahy veľmi jasne vyjasnili, aby sme konečne povedali nie Turecku, pretože Turecko z môjho pohľadu do Únie nepatrí. Nielen z pohľadu iných inštitucionálnych vzťahov vo vnútri tejto krajiny, ale z hľadiska toho, že jednoducho nedodržiava zásady právneho štátu, je to iná kultúra, iný zmysel pre výkon práva a aj v podstate posledné voľby ukázali, že je to skôr krajina, ktorá momentálne sa prikláňa viac k diktatúre než k demokracii," konštatoval Štefanec, pričom dodal, že s Tureckom si praje dobré vzťahy napríklad v oblasti obrany, riešenia migrácie či ekonomiky.
