SOUL, BRATISLAVA. Rokovania o prímerí sa naťahovali dva roky, no zásadné zmeny nepriniesli. Hranica ostala rovnaká, ako ju po druhej svetovej vojne narysovali Spojenci, aspoň boje sa skončili.
Kórejsku vojnu pred 65 rokmi de facto ukončila dohoda, pod ktorú sa na jednej strane podpísali velitelia čínskych a severokórejských jednotiek, na druhej strane OSN zastupovaná Spojenými štátmi.
Malo ísť pritom len o dočasný stav. Najprv sa mali skončiť boje s miliónmi obetí, ktoré trvali tri roky, a potom mali nasledovať rokovania o mierovej dohode. Dočasnosť však na Kórejskom polostrove trvá už 65 rokov.
Zvykli si aj ľudia na oboch stranách hranice. Len najstarší Kórejčania si pamätajú na život v mierovom stave, keďže občianskej vojna predchádzala druhá svetová vojna.
Rokovania prebiehajú
Či veríme Trumpovi? A čo nám ostáva, pýtajú sa v Soule (reportáž) Čítajte Keď sa v apríli stretol severokórejský diktátor Kim Čong-un s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom, hovorilo sa, že mierovú dohodu by krajiny mohli podpísať už v júli na výročie prímeria.
Komunikácia medzi krajinami síce pokračuje, no tieto očakávania boli príliš prehnané.
Juhokórejská diplomacia už rokuje s partnermi a naznačila, že do konca augusta prípadne v septembri na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN by Soul mohol označiť vojnu za ukončenú, píšu Japan Times. To by bola zatiaľ len politická deklarácia, po ktorej by mohla nasledovať mierová dohoda oboch strán.
Problémom však je, že krajiny sa nezhodujú na tom, čo má dohode predchádzať. Severokórejský režim cez svoju tlačovú agentúru KCNA odkazuje, že dohoda by sa mala podpísať čím skôr.
Zo Soulu a, najmä, z Washingtonu, teda od hlavného spojenca Juhokórejčanov a garanta ich bezpečnosti, sa však ozývajú hlasy, že najprv by sa mali Severokórejčania zbaviť všetkých jadrových zbraní, aby neboli hrozbou pre región. Až potom sa dá hovoriť o mieri.
„Zjednodušene povedané, jedna strana chce najprv denuklearizáciu a potom normalizáciu vzťahov, druhá chce najprv normalizovať vzťahy a potom hovoriť o denuklearizácii,“ povedal pre Reuters Christopher Green z think-tanku International Crisis Group.
Prípadnú mierovú dohodu by mali podpísať aj Američania a Číňania, keďže dohodu o prímerí zástupcovia týchto krajín podpísali. Zástupcovia Južnej Kórey, ktorú v roku 1950 napadli komunistické jednotky zo severu, vtedy s prímerím nesúhlasili, ale jeho podmienkami sa v ďalších rokoch riadili.
Zbraní sa len tak nevzdajú
27. júla 1953
podpísali v kórejskom Panmundžone dohodu o prímerí.
Americkí politici aj analytici varujú, že ak sa mierová dohoda podpíše priskoro, Západ stratí možnosť ako tlačiť na Severnú Kóreu a denuklearizáciu polostrova. Pchjongjang síce prestal s jadrovými testami, no vyrobených zbraní sa zatiaľ nevzdáva.
„Zdá sa, že aj keby Severokórejčania pristupovali k rokovaniam s dobrou vôľou, nevzdajú sa svojich jadrových kapacít, ak im podmienky mierovej dohody nezaručia prežitie režimu,“ hovorí Green.
V mierovom stave by tiež vznikol tlak, aby Američania stiahli z Južnej Kórey svojich viac ako 20-tisíc vojakov, ktorí majú chrániť krajinu v prípade ďalšej invázie zo severu. K Pchjongjangu by sa k tejto požiadavke mohla pridať Čína či Rusko.
Američania síce odložili spoločné cvičenia s juhokórejskou armádou, ktoré Pchjongjang chápe ako ohrozenie vlastnej bezpečnosti, ale o stiahnutí vojakov z polostrova zatiaľ nehovoria.
