PRAHA. Nízku úroveň vedomostí českej populácie o tzv. osmičkových výročiach odhalil prieskum verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnili v stredu na tlačovej konferencii v Prahe.
Čím je výročie staršie, tým sú poznatky o ňom menšie, s výnimkou vzniku bývalého Československa v roku 1918. Júnový internetový prieskum odhalil, že viac vedomostí majú o histórii muži ako ženy, avšak nezanedbateľnú úlohu zohráva aj vzdelanie či spoločenské postavenie respondentov.
Nedostatok vedomostí
Ako vyplýva z informácií, ktoré zverejnila na svojej webovej stránke spoločnosť Post Bellum, pre ktorú vznikol internetový prieskum NMS Market Research na vzorke 1004 osôb vo veku 16-65 rokov, ale aj z jarného prieskumu českého Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), takmer polovica oslovených mladých ľudí nevie, čo sa stalo v rokoch 1938, 1948 a 1968.
Naopak, dve tretiny správne uviedli rok 1918 ako rok vzniku bývalého Československa.
Česko si pripomína výročie vzniku samostatného Československa Čítajte Udalosti z roku 1918 správne opísalo 79, dianie o polstoročie neskôr 76 percent respondentov. O udalostiach zo septembra 1938 nemalo jasnú predstavu až 46 percent oslovených a o dianí z februára roku 1948 správne odpovedalo 65 percent respondentov. Vo vekovej kategórii 18-24 rokov prieskumy odhalili najväčšie medzery v prípade roku 1938 (historické udalosti poznalo iba 42 percent oslovených), ale aj roku 1948 (51 percent) a 1968 (nič o tom nevedelo 46 percent).
V prípade roku 1918 boli mladí ľudia na tom lepšie, o vtedajšom vzniku republiky vedelo 72 percent oslovených.
Privítali by filmy či diskusie
Ani termín Pražská jar nevedelo správne špecifikovať alebo odpovedalo úplne chybne 45 percent ľudí, deväť percent oslovených si ho spojilo s hudobným festivalom.
Škola je síce hlavným zdrojom informácií o všetkých sledovaných výročiach, ale v prípade invázie vojsk piatich krajín bývalej Varšavskej zmluvy do bývalej ČSSR z augusta 1968 to platí v najmenšej miere (39 percent). Až pre pätinu respondentov sú hlavnými informačnými zdrojmi rodina, priatelia a známi.
O pozornosti, ktorá je venovaná výučbe moderných dejín, hovorila ako o dostatočnej iba štvrtina respondentov internetového prieskumu.
Viac ako polovica mladých ľudí by sa o histórii chcela učiť iným spôsobom.
Viac ako tri štvrtiny všetkých respondentov by pri výučbe moderných dejín využili vo väčšej miere filmy, diskusie a návštevy dôležitých lokalít.
