V českej politike neexistuje druhý taký nevďačný a ťažký job, ako je pražský primátor. Ak sa pozrieme späť, zistíme, že za posledných dvadsať rokov nenájdeme viac ako jedného šéfa veľkej radnice, ktorý by odišiel bez toho, aby bol zosmiešnený, navždy znemožnený alebo priamo trestne stíhaný (a to hovoríme o siedmych držiteľoch úradu).
Teraz došlo aj na Adrianu Krnáčovú z hnutia ANO, prvú ženu na čele Prahy, ktorá na Mariánske námestie v roku 2004 prichádzala vybavená mnohými predpokladmi, vďaka ktorým mohla uspieť: elegantná, razantná žena s nespochybnenou integritou a tiež výbornou znalosťou jazykov.
Teraz odchádza s výsmechom a ako osobne ponížená politička, ktorej pri odchode ešte naložil aj samotný Andrej Babiš: vraj od nej čakal viac. To my všetci. Praha sa za jej vlády takmer nikam neposunula, okrem toho, že tu padali mosty, lávky, na dlhé mesiace sa zatvárali stanice metra aj celé štvrte...
