HELSINKI, BRATISLAVA. Nikto sa na ten summit nejako zvlášť nepripravoval. Nezasadli veľké rokovacie tímy a dopredu sa nehovorilo o žiadnych požiadavkách.
Ešte pred týždňom americký prezident Donald Trump skritizoval Nemecko, že je „ruským rukojemníkom“, pretože sa s Moskvou dohodlo na budovaní plynovodu Nord Stream 2, a že Spojené štáty ako člen NATO by Nemecko nemuseli ochrániť.

O deň neskôr Trump podpísal spoločné vyhlásenie na summite NATO, ktoré odsudzuje „ruskú agresiu“.
Spojenci USA očakávali, že na prvom spoločnom summite s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa budú lídri rozprávať aj o tomto.
Namiesto toho Trump chválil Putina za zvládnutý futbalový šampionát a vzoprel sa aj vlastným tajným službám – prezident Putin ho totiž presvedčil, že so zasahovaním do prezidentských volieb v USA vôbec nič nemá.
Ruská strana hovorí o skvelom summite. Proti Trumpovi sa však v Amerike vzopreli aj jeho stúpenci. Mnohí hovoria o najzahanbujúcejšom stretnutí amerického prezidenta s iným štátnikom.
Tajné služby hodil cez palubu
Americké ministerstvo spravodlivosti len v piatok obvinilo dvanásť ruských agentov z hacknutia počítačov Demokratickej strany pred prezidentskými voľbami v roku 2016.

Aj tajomník ministerstva Rod Rosenstein povedal, že hackerské útoky mala na svedomí ruská rozviedka GRU.
Na tom, že s vysokou pravdepodobnosťou Rusko do kampane zasahovalo, sa zhodli spravodajské služby CIA, NSA, FBI aj Úrad riaditeľa tajných služieb (DNI).
Trump mal v Helsinkách jedinečnú šancu ruskému prezidentovi prízvukovať, že akékoľvek zasahovanie do volieb bolo a je neprijateľné. Stal sa však opak.