MOSKVA. Opakovaná komplexná analýza potvrdila pravosť pozostatkov ruského cára Mikuláša II. a členov jeho rodiny zastrelených pred sto rokmi v meste Jekaterinburg.
Podľa agentúry Interfax to v pondelok oznámila oficiálna predstaviteľka ruského Vyšetrovacieho výboru Svetlana Petrenková.
Porovnali pozostatky so žijúcimi potomkami
Dodala, že podľa záverov genetickej expertízy sedem z 11 objavených pozostatkov patrí členom jednej rodiny - matke, otcovi, štyrom dcéram a synovi.
"Výsledky porovnania genetických profilov kostrových pozostatkov a vzoriek od žijúcich príbuzných rodiny Romanovovcov po línii otca i matky potvrdzujú, že pozostatky patria Mikulášovi II. a členom jeho rodiny," spresnila Petrenková.
Uviedla tiež, že k analýze boli prizvaní vedci, ktorí skúmajú a systematizujú okrem iného asi aj 2000 dokumentov vrátane tých, ktoré sa v rokoch 2017-18 našli v archívoch a múzeách v zahraničí a doteraz neboli predmetom skúmania.
Vyše roka žili vo vyhnanstve
Cárska rodina bola popravená v noci na 17. júla 1918 v Jekaterinburgu na Sibíri, kde žila vo vyhnanstve od abdikácie, ku ktorej Mikuláš pristúpil v dôsledku zložitej politickej situácie v marci roku 1917.
Cársku rodinu popravili po boľševickej revolúcii na príkaz výkonného výboru oblastnej rady v Jekaterinburgu - okrem iného aj pre to, že k mestu sa blížili oddiely bielogvardejcov.
Po streľbe ich popravcovia ešte mnohonásobne dobodali bajonetmi a okradli o šperky.
O život prišli i traja členovia služobníctva a rodinný lekár.
Skupina boľševikov zahrabala telá obetí, poliate kyselinou, do jamy v okolí. Dom kupca, kde sa zločin odohral, dali sovietski komunisti zbúrať v roku 1977.
Telesné pozostatky cárskej rodiny odhalili pri Jekaterinburgu v roku 1991.
V roku 1998 po genetických testoch a sporoch ohľadom ich pravosti pochovali cára aj s cárovnou a tromi z ich piatich detí - princezné Tatianu, Oľgu a Anastáziu v katedrále v petrohradskej Petropavlovskej pevnosti.
Rehabilitácia z dôvodu politickej vraždy
Odvolací výbor ruského najvyššieho súdu vydal 1. októbra 2008 rozhodnutie, podľa ktorého sa cár Mikuláš II. a jeho rodina, zastrelení boľševickými revolucionármi, stali obeťami politickej vraždy a majú právo na súdnu rehabilitáciu.
Symbolické rozhodnutie nasledovalo po dlhej kampani vedenej monarchistami a potomkami cárskej rodiny za to, aby zastrelení boli v očiach ruskej legislatívy uznaní za obete zločinu.
Prokuratúra a súdy nižších inštancií požiadavku opakovane odmietali s tvrdením, že členovia kráľovskej rodiny Romanovcov boli zavraždení, a nie popravení z politických dôvodov.
Vyšetrovanie prípadu v Rusku obnovili z formálnych právnych dôvodov v roku 2010 a uzavreli ho 14. januára 2011.
Nezákonnosť zabitia cárskej rodiny sa potvrdila podobne ako pravosť telesných pozostatkov členov cárskej rodiny a ich služobníctva.
Na mieste masakry aj masového hrobu v súčasnosti stoja kostoly. Ruská pravoslávna cirkev v roku 2000 kanonizovala Mikuláša II., jeho manželku Alexandru, štyri ich dcéry a jedného syna ako mučeníkov.
Od zavraždenia posledného ruského cára Mikuláša II. a jeho rodiny uplynie 17. júla sto rokov. Pri tejto príležitosti sa na Urale v júli 2018 uskutočnia tzv. "Cárske dni".
