BRATISLAVA. Šestnásť členských štátov Severoatlantickej aliancie a ďalšie tri európske krajiny vo štvrtok ráno - v rámci summitu NATO - podpísali spoločné memorandum ohľadom spoločného postupu pri obstarávaní a skladovaní presne riadenej munície.
Za Slovenskú republiku memorandum podpísal minister obrany Peter Gajdoš.
Dôležitý krok vpred
Okrem ministrov obrany zo 16 členských krajín Aliancie svoj podpis pod memorandum o porozumení pridal aj zástupca Macedónska, ktoré nie je členom NATO ani EÚ.
Tesne po skončení summitu by tak mali urobiť ešte rezortní ministri z Fínska a Rakúska, ktoré taktiež nepatria do Aliancie, ale sú členmi Európskej únie.
Spoločný postup pri obstarávaní a skladovaní presne riadenej munície zbraňových systémov pozemných síl bol iniciovaný počas stretnutia ministrov obrany NATO v júni 2017, keď ho v prvej fáze podporilo 11 členských krajín Aliancie a Fínsko.
Štvrtková dohoda je podľa stanoviska NATO dôležitým krokom vpred, pretože vytvára potrebný právny základ pre účastníkov tohto programu, aby spoločne získali a uskladnili širokú škálu pozemnej munície.
"Táto iniciatíva v priebehu času umožní našim jednotkám zvýšiť ich interoperabilitu a efektívnosť tam, kde je to najviac potrebné. Pomôže znižovať náklady a umožní, aby naše zvyšujúce sa rozpočty na obranu ešte viac rástli," uviedla námestníčka generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerová.
Vyjadrili podporu snahám Gruzínska a Ukrajiny
V rámci štvrtkového rokovania Severoatlantickej rady vo štvrtok lídri Aliancie vyjadrili podporu integračným snahám Gruzínska a Ukrajiny.
V súlade s aliančnou politikou otvorených dverí ich podporuje aj Slovensko.
"Samozrejme, môžeme deklarovať, že sme pripravení pomôcť týmto krajinám v prístupovom procese. V prípade Ukrajiny budeme pokračovať ako vedúca krajina vo Zvereneckom fonde v oblasti likvidácie nevybuchnutej munície a boja s improvizovanými výbušnými zariadeniami,"uviedol minister obrany SR Gajdoš.
Dodal, že "v Gruzínsku bude zase naďalej pôsobiť náš expert na obranné vzdelávanie v rámci iniciatívy budovania obranných kapacít."
Počas bruselského summitu bolo vydané aj spoločné vyhlásenie ministrov obrany krajín V4, v ktorom členovia tohto zoskupenia deklarujú zvyšovanie obranných výdavkov a pokračujúce plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z členstva v NATO, informovalo MO SR.
Trumpov útok voči Nemecku
Trump odštartoval návštevu summitu NATO verbálnym útokom voči Nemecku, ktoré v spojitosti s plánovaným ruským plynovodom Nord Stream 2 označil za "zajatca Ruska".
Trump pobúril spojencov z NATO ešte pred summitom Čítajte Šéf Bieleho domu tiež zatlačil na členské štáty NATO, aby viac míňali na obranu, a navrhol, aby zvýšili svoje výdavky v tomto smere až na štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) zo súčasného cieľa, ktorým sú dve percentá HDP.
Väčšina členských štátov NATO sa zaviazala, že dve percentá HDP začne na obranu dávať do roku 2024.
Trump však neskôr prostredníctvom svojho oficiálneho účtu na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že "USA platí za ochranu Európy" a potom stráca miliardy, a preto "musia platiť hneď".
Spor okolo názvu krajiny
Počas prvého dňa lídri Severoatlantickej aliancie oficiálne pozvali Macedónsko, aby začalo prístupové rokovania o vstupe do vojenského bloku.
Na to, aby sa stalo 30. členom NATO, však musí vyriešiť spor okolo názvu krajiny.
Lídri okrem iného tiež oznámili zriadenie novej výcvikovej misie v Iraku, zvýšenie podpory Jordánska a Tuniska v boji proti terorizmu, poskytnutie podpory Gruzínsku, Moldavsku, Ukrajine a Bosne a Hercegovine či posilnenie spolupráce s Fínskom a Švédskom v Baltskom mori ako aj s partnermi NATO v Čiernom mori, na západnom Balkáne a v Stredomorí.
Lídri NATO zároveň v spoločnej deklarácii vyzvali Rusko, ktoré podľa nich vzdoruje medzinárodne stanovenému poriadku destabilizáciou situácie na Ukrajine vrátane "nezákonnej a nelegitímnej anexie Krymu", k zmysluplnému dialógu.
Jeho cieľom je ujasnenie si pozícií aliancie a Ruska a prvou prioritou minimalizácia rizika vojenských incidentov.
