P o tom, ako kariéra herca, speváka a zabávača (ako o sebe rád hovorí) Ibrahima Maigu vrcholila v 90. rokoch, nebolo o ňom veľmi čo písať.
A tak sa bulvárne médiá sústredili na jeho vzťahy, haváriu na mopede, neúspešnú kandidatúru do Európskeho parlamentu či na zásadnú otázku – čím sa hviezda dvoch dielov Fontány pre Zuzanu a spevák známy ako čierny bača vlastne živí?
„Spájam slovenských podnikateľov s malijským prostredím,“ hovorí, sediac v kaviarni v Bamaku. „Sú tu veľké príležitosti, sami vidíte, že sme za opicami. Musíme všetko vybudovať, ale snažíme sa.“
Je polovica júna, krátko predpoludním. Skončil sa moslimský pôstny mesiac ramadán a na dvore kaviarne, ktorá pripomína cukráreň s kovovým nábytkom a nie veľmi pohodlnými kovovými stoličkami a stolmi, sa chystá oslava.
Ibrahim Maiga: Kosík ma podozrieval, ale prezradil sa sám Čítajte Krátky tanec pre fanúšikov
Maiga ešte poprosí dídžeja, aby s hudbou chvíľu počkal. Prišli za ním slovenskí novinári, to sa mu stalo prvýkrát, vysvetľuje a DJ súhlasne prikývne. Ani jemu často do podniku nechodia Európania.
Maiga síce nejde rozprávať o svojej kariére v šoubiznise (skrátene o tejto téme: budúci rok už vraj naozaj vydá nový album) alebo o jeho trochu bizarnom prepojení na bývalého zamestnanca Slovenskej informačnej služby a odsúdenca na úteku v Mali Ľuboša Kosíka.
Práve sprostredkovaním obchodných kontaktov a tlmočením vraj Kosíkovi pomáhal predtým, ako ho v Mali zadržali na základe zatykača Interpolu.
V Mali Maiga nie je hviezdou, ale neustále sa za ním vracia jedno asi päťročné dievča v slávnostných šatách. „Rodinná známa,“ hovorí Maiga s úsmevom, keď mu dohovoril niečo v miestnom jazyku.
Po rozhovore sa konečne pustí hudba a deti začnú tancovať. Pridá sa aj Maiga, ale len na chvíľu, aby sme to stihli zachytiť ako video na mobil. Potom odchádzame.
Maiga v Bamaku, hlavnom meste Mali, vyrástol. Odišiel koncom 80. rokov študovať stavebnú fakultu. Po vyprchaní jeho slávy na Slovensku žije väčšinu času v Bamaku, založil si rodinu, no stále dúfa, že sa jeho popularita môže vrátiť.
Berie nás do jeho rodičovského domu, kde vyrástol ako jedno z osemnástich detí viacerých matiek jedného otca, bývalého miestneho politika. V moslimskom prostredí je u bohatých rodín mnohoženstvo bežné.
K domu vedie prašná neupravená cesta, ulice sú plne detí hrajúcich futbal, niektoré sú v slávnostnom, lebo sa oslavuje koniec ramadánu. Samotný dom už patrí medzi luxusnejšie.
Vo veľkej obývačke nás na gauči víta Maigova matka, nad ňou sú fotografie rodiny. Príslušnosť k vyššej vrstve dokazuje aj to, že v dome majú služobníctvo. K svojej vlastnej rodine, teda k manželke a deťom, nás však Maiga neberie.
Pomerne veľký dom s vlastným dvorom a vlastnými miestnosťami pre služobníctvo je v Bamaku lepším štandardom. Zvyšok mesta vyzerá o dosť jednoduchšie. V centre sú betónové budovy, často neudržiavané, čím ďalej od neho, tým jednoduchšie stavby a rozbitejšie cesty.
Skúste o dva dni
Do tohto prostredia prišiel Kosík pred dvoma rokmi. Podľa vlastných slov podnikať, no stalo sa to krátko pred rozsudkom, ktorým mu súd vymeral štrnásť rokov za falšovanie zmeniek. Mali nemá so Slovenskom dohodu o vydávaní, Kosík je stále v bamackej väznici, o jeho osude ešte súdy finálne nerozhodli.
Každý podnikateľ zo zahraničia skôr či neskôr príde do kontaktu s vládnym komplexom, kde sa vybavujú všetky povolenia nutné na legálne pôsobenie v Mali. Bez správnych pečiatok dlho v prebyrokratizovanej krajine neprežijete.
Vládna administratíva sa sem presunula v roku 2010, keď komplex budov pieskovej farby v arabsko-tuarégskom slohu dostavali za peniaze líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího. Ten za výmenu chcel prenájom malijskej úrodnej pôdy, ale toho sa nedožil.
O rok neskôr ho dav zlynčoval. O ďalší rok zas prišiel pri vojenskom prevrate o moc malijský prezident, ktorý s Kaddáfím dohodu uzatváral, no Amadou Touré aspoň prežil a teraz žije v senegalskom exile.
