LONDÝN, BRATISLAVA. Keď v piatok ráno 24. júna 2016 začali vychádzať výsledky referenda o odchode Veľkej Británie z Európskej únie, Boris Johnson bol nadšený.
„Voliči nazreli do svojich sŕdc najlepšie, ako mohli, v hlasovaní, aké sme doteraz nevideli,“ povedal po vyhlásení výsledkov Johnson, jedna z hlavných tvárí kampane za odchod.
„Rozhodli, že je čas, aby zobrali späť kontrolu od Európskej únie, ktorá sa už stala neovládateľnou pre ľudí, ktorým by mala slúžiť.“
Mayovej kritici: Vajce namäkko nie je uvarené, mäkký brexit nie je brexit Čítajte Bývalý londýnsky primátor bol jasným favoritom na post premiéra, keďže David Cameron hneď po referende oznámil svoju rezignáciu.
Po nejasných straníckych ťahoch však Johnson z boja o čelo vycúval a stal sa „len“ ministrom zahraničných vecí.
Nikdy sa však nevzdal myšlienky tvrdého odchodu, teda čo najjasnejšieho prerušenia väzieb Británie na Brusel.
A keď minulý týždeň premiérka Theresa Mayová oznámila, že vláda bude odteraz presadzovať len mäkký brexit, sa Johnson rozhodol odísť.
Iná možnosť pre Írsko nie je
Len zóna voľného obchodu vie podľa Mayovej zabezpečiť, že na hranici Írska a Severného Írska nevznikne pevná hranica s kontrolami, čo odmieta Dublin aj Londýn.
Tvrdí, že aj za týchto podmienok môže Británia uzatvárať dohody s inými štátmi. Podrobnosti britskej pozície vláda zverejní vo štvrtok.
Johnson je už druhým ministrom Mayovej vlády za 24 hodín, ktorý odchádza, pred Johnsonom to bol minister pre brexit a hlavný britský vyjednávač David Davis.
Jeho odchod so slovami, že „brexit nie je skutočným cieľom Mayovej“ ešte veľký rozruch nespôsobil, Davis nemá medzi konzervatívcami takú silnú pozíciu.
Johnson je však jednou z najviditeľnejších postáv strany a okamžite sa tak začína hovoriť o páde vlády a novom vnútrostraníckom boji.
