DILLÍ, BRATISLAVA. Päť mužov z nomádskej komunity najskôr vystúpilo z autobusu. Keď sa prihovorili miestnemu dievčaťu, začalo sa pri nich zastavovať čoraz viac ľudí. Asi 35-členný dav ich napokon ubil k smrti.
Za všetkým je virálne video, ktoré sa v oblasti šírilo cez aplikáciu WhatsApp. Dvojica mužov na motorke na ňom unesie dieťa, ktoré sa hrá na ulici. Video je súčasťou pakistanskej kampane proti únosom detí – no záver, kde dieťa vrátia a upozorňujú na problematiku, vo virálnej verzii chýba.
Šíriace sa hoaxy o únosoch detí si podľa denníka Guardian vyžiadali už životy asi tridsiatich ľudí. Úradom sa pritom šírenie hoaxu nedarí zastaviť.
Loading
...
Vyvracal mýtus, zabili ho
WhatsApp je v Indii najobľúbenejšou komunikačnou aplikáciou, využíva ju viac ako dvesto miliónov ľudí. Podobné falošné správy sa šíria cez internet už viac ako rok. Len od mája rozhnevané davy zabili asi dvanásť ľudí.
“Chceme rozšíriť, že tieto fámy nie sú pravdivé a ľudia by im nemali prepadať.
„
Útočníkmi sú podľa denníka Washington Post prevažne dedinčania, ktorí často používajú smartfóny prvýkrát v živote. Aj oni uverili správam, ktoré hovoria o gangoch, ktoré unášajú deti a predávajú ich orgány.
Vláda aj miestne úrady sa snažia klebety rozptýliť.
„Snažíme sa zabrániť dezinformáciám prostredníctvom agresívnej kampane na sociálnych médiách, cez WhatsApp aj v miestnych televíznych staniciach,“ hovorí pre Guardian M. Ramkumar, policajný dozorca v meste Dhule na západe Indie. „Chceme rozšíriť, že tieto fámy nie sú pravdivé a ľudia by im nemali prepadať,“ dodáva.
Aj so samotnou kampaňou však majú úrady problém. Jednou z obetí útoku bol v piatok aj muž, ktorého najali úrady v štáte Tripura, aby cez megafón vyvracal mýtus o gangoch, ktoré unášajú deti.
Dôverujú správam od známych
Proti hoaxom začína postupne pod tlakom zasahovať aj samotný WhatsApp, ktorý patrí spoločnosti Facebook.

Od minulého týždňa môžu napríklad administrátori skupín zablokovať niektorým užívateľom možnosť pridávať do skupiny obsah.
WhatsApp tiež testuje možnosť, aby boli preposielané správy výrazne označené. Ľudia totiž hoaxu dôverujú aj z dôvodu, že vyzerá, akoby správu písal samotný odosielateľ a často ich dobrý známy.
WhatsApp však aj tak čelí kritike. Na rozdiel od Facebooku, kde sa dajú užívatelia zverejňujúci škodlivý obsah vystopovať, správy na WhatsAppe sú šifrované.