VARŠAVA, BRATISLAVA. Malgorzatu Gersdorfovú pravdepodobne koncom tohto týždňa nepustia do jej kancelárie. „Je to pre mňa smutný deň,“ hovorí pre denník Gazeta Wyborcza. Gersdorfová je šéfkou poľského Najvyššieho súdu – a na ňom by od tohto týždňa môžu prestať pôsobiť ľudia, ktorí majú viac ako 65 rokov.
Výnimku môže udeliť len prezident Andrzej Duda – a ten v utorok rozhodol, že 65-ročnej Gersdorfovej túto výnimku neudelí a reformu schváli.
Poľsko sa tak opäť dostáva do priameho konfliktu s Európskou komisiou, ktorá krajinu kritizuje za nedemokratické kroky. Vláda to však vidí inak.
Postkomunistická fosília
Poľské súdnictvo v mnohom nie je vzdialené tomu slovenskému. Mnohí sudcovia majú vyšší vek alebo sa na súdoch držia od pádu komunizmu. A práve to sa poľská vláda snaží reformou zmeniť.
“Súčasná reforma podkopáva princíp bŕzd a rovnováh a je rizikom pre nezávislosť sudcov.
„
Keď ju pred rokom vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) predstavila, do ulíc to vyhnalo viac ako stotisíc ľudí – parlament mal totiž v pôvodnom návrhu obrovskú moc takmer nad všetkými sudcami v krajine.
Prezident Andrzej Duda vtedy tlaku ulice čiastočne ustúpil. Vo utorok však už nezasiahol a jeho miernejšia reforma Najvyššieho súdu sa spustila. „Končí sa jedna éra nezávislosti, organizácie a kompetencie súdnictva aj Najvyššieho súdu,“ tvrdí Gersdorfová.
Najvyšší súd označili poslanci vládnej strany za „postkomunistickú fosíliu“. Od reformy si sľubujú práve jeho očistenie – do dôchodku by tak mohlo odísť tento týždeň 27 zo 74 súčasných sudcov. Počet sudcov Najvyššieho súdu sa však čoskoro zvýši na 120. Vláda tak môže aj prostredníctvom prezidenta nominovať takmer dve tretiny nových sudcov.
