Detský domov je vážnejšia záležitosť ako bežná internátová škola. Detský domov deti nielen učí, ale aj vychováva, stará sa o ne počas dní, keď škola neprebieha. A najmä - preberá za ne právnu zodpovednosť.
Ak by niečo vyviedli a musela by zasahovať polícia, neobracala by sa na rodičov detí, ale práve na domov.
O detskom domove svätej Bakithy v kenskom Eldorete – 300-tisícovom meste ležiacom vo výške viac ako dvetisíc metrov nad morom v západnej Keni – však ťažko z miestneho pohľadu hovoriť ako o domove detskom.
Na projekte Vysokej školy svätej Alžbety sú dievčatá, ktoré by za bežných okolností už mohli byť matkami. Majú pätnásť až sedemnásť rokov, učia sa, ako byť kaderníčkami, krajčírkami či pomáhať s cateringom. Možnosť pracovať ako čašníčka sa vždy zíde.
Vďačné za šancu do budúcnosti
Dievčatá po škole ostávajú v areáli, domov má za ne zodpovednosť. V nedeľu sa chodí do kostola, potom do speváckeho zboru, v sobotu si robia vlasy a perú. To milujú.
„V mene všetkých chcem povedať, že sme vďačné, že máme väčšie šance do budúcnosti,“ hovorí jedno z dievčat pred nastúpenými spolužiačkami a spoluobyvateľkami domova, učiteľmi a Zuzanou Kralinskou, ktorá na projekte pracuje ako dobrovoľníčka.
Bude to nuda, ale zmeníte svet Čítajte „Máme tu 25 dievčat v dvoch triedach, v jednej štrnásť, v druhej jedenásť,“ hovorí Kralinská, absolventka afrických štúdií na univerzite v Kodani. Od roku 2008, odkedy na tomto mieste detský domov funguje, ním prešlo asi 130 dievčat.
O detskom domove sa už v oblasti vie, takže miestni hlásia dievčatá z okolia, pre ktoré by sa to mohlo hodiť. Ozývajú sa aj rehoľné sestry alebo starešinovia. Nakoniec sa vyberá podľa toho, z akého prostredia dievčatá pochádzajú, aby pomoc bola čo najefektívnejšia.
Keď sa správa o domove, kde sa dievčatá učia remeslu, rozšírila, začali sa na to pýtať aj matky dievčat alebo slobodné matky, ktoré hľadajú spôsob, ako sa uživiť bez manžela. To je v kenskej spoločnosti, kde sa finančne odmeňuje najmä mužská práca, veľmi ťažké.
