MOSUL, BRATISLAVA. Ahmed Ramzi Salim vlastnil malý obchodík s potravinami v irackom Mosule. Jeho zákazníci často kupovali vajíčka či múku na dlh – no väčšinou ho rýchlo splatili. Až na miestneho mäsiara, od ktorého nemohol vymôcť dlh vo výške asi 116 eur viac ako rok.
Potom však začala kedysi druhé najväčšie mesto v Iraku ovládať teroristická skupina Islamský štát. Obchodník sa preto obrátil so sťažnosťou na nich – a do štyroch dní mal peniaze späť.
Bagdádí žije a jeho Islamský štát má nový cieľ. Deti Čítajte „Bolo to účinné, pretože ľudia sa ich báli,“ hovorí dnes Salim pre denník New York Times. „Ak ste počuli, že si vás predvolajú na policajnú stanicu Islamského štátu, urobili ste všetko, aby ste tomu zabránili,“ dodáva.
Reportérke New York Times sa v Iraku podarilo zozbierať tisícky dokumentov ukazujúcich, ako kalifát skutočne fungoval.
Zarábal na daniach, o každej predanej položke si viedol záznamy a tiež agresívne trestal aj tie najmenšie priestupky. A aj tým si získal dôveru miestnych.
Pomoc bez korupcie
Policajný zápis č. 329 opisuje prípad predajcu hydiny Zaida Imáda Kalafa a kupca, ktorým bol vojak Islamského štátu. Imád sliepku zarezal a vypýtal si osemtisíc dinárov, no džihádista dal len polovicu sľubujúc, že zvyšok doplatí na druhý deň.
Keď sa vojak na ďalšie dni nevracal, Imád podal na miestnu odnož polície sťažnosť – a to aj napriek tomu, že bola namierená proti členovi skupiny, ktorá ovládala mesto. Na ďalší deň prišiel vojak dlh vo výške asi troch eur splatiť.
Islamský štát si takýmto spôsobom veľmi rýchlo vybudoval dôveru občanov – malé priestupky totiž iracká polícia riešila len výnimočne, prípadne len po úplatku.
