KODAŇ, BRATISLAVA. Rokhaia Naassanová o pár dní porodí syna a ten si od malička bude musieť zvykať, že pre dánske úrady je občanom druhej kategórie.
Rokhaia bude od začiatku „matkou z geta“ a on „dieťaťom geta“. A na getá sa bezpečnostné zložky zameriavajú osobitne.
Nové zákony a rétoriku zavádza vláda premiéra Larsa Lokkeho Rasmussena, ktorá sa opiera o hlasy krajne pravicovej Dánskej ľudovej strany.
Zástancovia nových pravidiel argumentujú, že imigrantské komunity sa nechcú integrovať do spoločnosti, čo sa môže Dánsku v budúcnosti vypomstiť.
A preto bude štát už od prvého roka oddeľovať deti z geta od rodičov najmenej na 25 hodín týždenne, spánok sa do tohto času nezapočítava.
Budú počúvať o „dánskych hodnotách“, o Vianociach, Veľkej noci, budú sa učiť dánčinu. Ak to rodičia odmietnu, môžu prísť o sociálne dávky.
Občianska výchova od mala
Už teraz sa v Dánsku s „občianskou výchovou“ začína od mala. „Samozrejme, platí, že rodič má právo vychovávať svoje deti, ale nemá právo ohrozovať budúcu slobodu detí,“ vysvetľuje dánsku mentalitu pre New York Times miestny novinár Rune Lykkerberg.

Rokhaia Naassanová pre denník hovorí, že jej dcéra v škôlke počúva toľko o Vianociach, že doma prosila o darčeky od Santa Clausa, aj keď v moslimskej rodine tento sviatok neslávia. Toto by sa malo v ďalších rokoch ešte zintenzívniť.
Okrem výchovy sa bude aj viac trestať. Dvojnásobný trest bude za zločiny spáchané v getách, čo je výraz, ktorý vláda oficiálne používa pre 25 vybraných štvrtí s prevažne moslimským obyvateľstvom.
Výraz geto pochádza ešte zo 16. storočia, prvýkrát označovalo osobitné štvrte pre Židov.
Počas druhej svetovej vojny sa do histórie neslávne zapísalo napríklad varšavské geto, kam nacisti natlačili Židov z iných častí mesta. Teraz túto nálepku dostávajú ľudia z prevažne moslimských štvrtí Dánska.
„Hovoríme týmto deťom deti z geta a to je šialené,“ kritizuje vládnu terminológiu Yildiz Akdoganová, poslankyňa za sociálnych demokratov. Do jej okrsku spadá aj geto v Kodani.