„Nemohla som nechať prenasledovanú a vystrašenú Jánovu maminku bez pomoci,“ vysvetľovala Dagmar Burešová, prečo sa rozhodla zastupovať Libušu Palachovú.
Pýtali sme sa študentov na august '68. Rozmýšľali, či bol Palach komunista Čítajte Dve odhodlané ženy sa pustili do boja s komunistickým molochom, aj keď vyhrať nemohli.
Nie v čase tvrdej normalizácie. Možno to obe vedeli, napriek tomu sa rozhodli riskovať pre spravodlivosť.
Dagmar Burešová (19.10. 1929 – 30.6. 2018) nezaváhala a svoje rozhodnutie nikdy neľutovala.
Dokonca ani vtedy, keď ju začali prenasledovať eštebáci, keď podstupovala ponižujúce výsluchy, keď jej na dlhé roky vzali pas a keď jej dcéru pre politikárčenie odmietli vziať na gymnázium.
Odvážna právnička bola v období normalizácie advokátkou viac ako stovky ľudí, ktorí boli pre totalitný režim nepriateľmi.
Neskôr sa stala prvou ponovembrovou ministerskou spravodlivosti. Dagmar Burešová zomrela v sobotu vo veku 88 rokov.
Guráž jej nikdy nechýbala
Rodáčka z Prahy bola dcérou prvorepublikového advokáta Jozefa Kubištu. Ani v mladosti jej nechýbala guráž. Akiste ju ovplyvnilo najmä prostredie, v ktorom vyrastala. Celá jej rodina bola verná masarykovským hodnotám, nik z jej členov nevstúpil do komunistickej strany.
Už na gymnáziu ako skautka nesúhlasila so vznikom jednotnej mládežníckej organizácie. Lenže to sa dialo ešte v roku 1948, keď v Československu iba málokto tušil, čoho sú komunisti schopní.
