BRUSEL. Taliansko sa vyhrážalo blokovaním, krajiny V4 zase chceli čo najmenšie použitie slova solidarita.
Po deviatich hodinách komplikovaných rokovaní, už keď v Bruseli vychádzalo slnko, prišli premiéri a prezidenti krajín Európskej únie na bruselskom summite s novou dohodou o migrácii.
Vzniknúť majú nové zberné centrá, v ktorých budú žiadosť migrantov posudzovať. Viac peňazí poputuje aj do Turecka, ktoré výrazne zbrzdilo migračnú vlnu.
Loading
...Dobrovoľné strediská aj v krajinách EÚ
Najväčším pokrokom sú práve strediská, ktoré majú pomôcť zvládať príchod vysokého počtu migrantov. Plán má byť dobrovoľný, samotné centrá však bude Únia spravovať aj financovať.
Tieto strediská by mali zadržiavať žiadateľov o azyl až do času, kým sa o ich žiadostiach zrýchlene nerozhodne. Tí, ktorí nárok na azyl nemajú, by sa mali vrátiť do krajiny pôvodu. Podľa BBC však nie je jasné, ktoré krajiny sa k dobrovoľnému systému pridajú ani kam po schválení žiadosti utečenci pôjdu.
Dohoda z Bruselu
- migračné centrá na území EÚ aj v severnej Afrike, kde sa bude rozhodovať o žiadateľoch o azyl,
- posilnenie kontroly vonkajších hraníc EÚ,
- viac financií pre Turecko a severoafrické krajiny,
- zabránenie vzniku nových migračných trás.
Proti tomuto plánu pôvodne vystupovalo najmä Taliansko, ktoré dnes čelí najväčšiemu náporu prichádzajúcich migrantov. Neskôr to však označilo za kompromis - štáty by totiž mohli migrantov rovnomerne rozdeliť.
Okrem centier v Európe sa bude Únia snažiť zriadiť aj strediská pre migrantov na severoafrickom pobreží. Priame zasahovanie či boj proti pašerákom však môže byť pre nevôľu afrických krajín komplikované - centrá už odmietlo Maroko.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil podľa spravodajskej televízie Sky News dohodu za dobrú správu.
"Po deviatich hodinách diskusie sme dospeli k dohode. Vďaka európskej spolupráci sme nakoniec zvíťazili. Európa bude migračným tlakom čeliť ešte dlho. Musíme tejto výzve čeliť a zároveň sa držať svojich skutočných hodnôt," vyhlásil Macron.
Dohodu chválila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, aj keď ide stále o kompromis a štáty sa na zásadných otázkach reformy azylového systému nezhodli.
Niektorí však už teraz označujú dohodu na veľmi nekonkrétnu a jazyk dokumentu za vágny.
Taliansko chcelo blokovať
Summit už vo štvrtok v podvečer zdramatizoval taliansky premiér Giuseppe Conte. Ostatným štátom odkázal, že ak sa nebude prihliadať na názor Talianska, akékoľvek závery zo summitu zablokuje.
Maroko odmieta centrá pre migrantov na svojom území Čítajte Kompromisom bolo až to, že aj ostatné krajiny budú spoluzodpovedné za prijatie migrantov. Žiadatelia o azyl prichádzajúci do Talianska budú podľa magazínu Politico označení ako "prichádzajúci do Európy".
"Taliansko po tomto summite EÚ už nie je osamotené," vyhlásil Conte, ktorý výsledok tiež považuje za víťazstvo.
Napriek spoluzodpovednosti sa štáty rozhodli úplne vypustiť zmienky o kvótach. Proti tým bojovali najmä štáty Visegrádu - jeden diplomat pre Politico povedal, že stredná Európa sa snažila obmedziť používanie slova solidarita vo finálnej dohode. Zodpovedné za utečenecov a najmä za ochranu hraníc majú podľa nich byť štáty na okraji EÚ.
Slovenský premiér Peter Pellegrini označil výsledky summitu za úspech. "Žiadni migranti neprídu na Slovensko bez toho, aby Slovensko súhlasilo," povedal premiér.
Slovensko by však mohlo dočasne pomôcť susedným krajinám prijatím migrantov, podobne ako to v minulosti spravilo pri Rakúsku.
Merkelovej záchrana
Summit bol kľúčovou skúškou najmä pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Jej minister vnútra Horst Seehofer z partnerskej bavorskej strany CSU plánoval vracať migrantov do krajín, v ktorých sa zaregistrovali ako prví.
To by bolo problematické najmä pre Taliansko. Viaceré európske štáty reagovali, že ak hranice zavrie Nemecko, spravia to aj oni.
Mimovládky zachraňujú migrantov, vinia ich z pašeráctva Čítajte Lídri sa na summite dohodli, že sekundárne pohyby v rámci Schengenu treba obmedziť.
"Druhotné presuny žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi ohrozujú integritu spoločného európskeho azylového systému a schengenského priestoru. Členské štáty by mali podniknúť všetky potrebné legislatívne a administratívne kroky, aby takýmto presunom zabránil," píše sa v dohode.
Kompromisný návrh by mal Merkelovej pozícii pomôcť. Kancelárka tiež zdôraznila, že žiadatelia o azyl si nemôžu vybrať krajinu, ktorá ich žiadosť o azyl vyhodnotí.
Summit v Bruseli pokračoval aj v piatok, keď si lídri po hodinách nočného rokovania trocha oddýchli. Hlavnou témou debát bol najmä brexit - Únia kritizovala Britániu za pomalý progres vo vyjednávaniach, aj keď niektoré kroky sa už udiali. Problémom je napríklad nedoriešený vzťah Írska a Severného Írska po tom, čo Británia odíde z Únie.
Kľúčovou otázkou bolo aj otvorenie prístupových rokovaní pre Macedónsko a Albánsko. Tie by sa mohli začať budúci rok. Politici tiež debatovali o obchodnej vojne s USA či o Rusku, proti ktorému predĺžili sankcie.
Premiéri V4 hovoria o úspechu
Premiéri ČR a Poľska, Andrej Babiš a Mateusz Morawiecki, privítali dohodu členských štátov EÚ o migračnej politike.
Predseda vlády ČR označil závery vrcholnej schôdzky EÚ za veľký úspech krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a na jednej zo sociálnych sietí podčiarkol: Dosiahli sme, že už nikto nehovorí o kvótach. Prerozdeľovanie a presídľovanie bude dobrovoľné, takže nám nikto nemôže nanútiť migrantov, poznamenal.
"Dosiahli sme dohodu, ktorá je dobrá pre Poľsko a pre celé spoločenstvo," konštatoval predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki, ktorý podobne ako jeho český kolega takisto akcentoval fakt, že nedôjde k nútenému presídľovaniu utečencov. Ak niekto chce prijať utečencov, nech sa páči. Poľsko a krajiny V4 majú na to vlastný názor. Po dvoch rokoch náročných diskusií, kontroverzií a tlaku spoločenstvo jednohlasne akceptovalo postoj Poľska a krajín V4, zdôraznil Morawiecki.
O veľkom úspechu krajín V4 hovoril v reakcii na závery summitu aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý zdôraznil, že jeho krajina sa ani naďalej nestane prisťahovaleckou.
