RÍM, BRATISLAVA. Najťažšie pre 18-ročného Muhammada z Nigérie bolo vyrastať bez rodičov. Až dokým neprišiel do Líbye. „Líbya nie je krajina pre žijúcich ľudí,“ hovorí podľa stránky organizácie SOS Mediterranee. Cestu na slobodu – do Európy – mu zaplatil rodinný priateľ.
Pašeráci na pobreží mu povedali, že cesta bude trvať nanajvýš tri alebo štyri hodiny.

„Bol som vydesený, no tiež mi odľahlo, že to bude na slobodu trvať tak krátko,“ spomína. O 24 hodín neskôr bol ešte stále na mori, na potápajúcej sa lodi so 135 ďalšími migrantmi. Keď k nim prišla záchranná loď, takmer sa utopil, keď sa všetci snažili zachrániť.
Európske lode tento rok zachránili veľkú časť zo 42-tisíc migrantov, ktorí cez Stredozemné more prešli. Nálada v krajinách na juhu Únie sa však mení a niektoré lode ostávajú na mori aj niekoľko dní. Kritici v nich totiž vidia nástroj pašerákov.
Pomáhajú pašerákom?
V čase, keď sa v Bruseli diskutuje o tom, ako zreformovať azylové zákony, sa v Stredozemnom mori bojuje o to, či budú mať kde lode s migrantmi zakotviť.
Šesť dní na toto rozhodnutie čakala loď Lifeline s 234 migrantmi na palube, kým jej udelili povolenie zakotviť na Malte. „Podmienky pre ľudí na palube sa každým dňom zhoršujú, už sú tu päť dní,“ napísala na twitteri posádka lode Lifeline. Malta ustúpila až po tom, čo sa osem krajín ponúklo, že si migrantov na lodi rozdelia.
Podobným problémom čelila pred vyše dvoma týždňami loď Aquarius, ktorá pri líbyjskom pobreží zachránila viac ako šesťsto migrantov.