Médiá ho zvykli predstavovať ako básnika. Donald Hall (20.9.1928 – 23.6.2018) pritom napísal vyše päťdesiat kníh, z ktorých viaceré nemožno ani náhodou zaradiť medzi poéziu. Na konte mal niekoľko biografií, eseje a bol tiež autorom publikácií pre deti.
Čitatelia si napriek tomu najlepšie pamätali, že písal verše. Azda k nim mal Hall skutočne najbližšie. Básne totiž začal skladať už ako dvanásťročný po tom, čo ho inšpirovali hororové filmy a tvorba Edgara Allana Poa.
Bolo prinajmenšom nevšedné, aby začínajúci pubertiak filozofoval o pominuteľnosti bytia. Donaldovmu okoliu muselo byť jasné, že v chlapcovi drieme umelecká duša, keď zložil niekoľko hĺbavých veršov o smrti, ktorá podľa neho číhala za každým rohom.
Empatické dieťa
Donald Hall sa narodil ako jedináčik v Hamdene, v americkom štáte Connecticut. Bol mimoriadne vnímavým dieťaťom. Vypozoroval napríklad, že jeho otec nenávidí svoju prácu v rodinnom mliekarenskom podniku.
“Zrejme bol (syn) hladný, pretože nadhodil čosi o toastoch. Tak som mu zložil rým – je to pocit výborný, byť poriadne maslový – čo by asi povedal toast. Ďalej chcel, aby som mu nakreslil obrázok toastu, aj keď moje kresliace schopnosti boli neslávne. Potom odišiel spokojne do svojej izby.
„
Detstvo neskôr vyhodnocoval v pamätiach pod názvom Unpacking the Boxes (Vybaľovanie škatúľ, vyd. 2008). Donaldov frustrovaný otec podľa spisovateľa trval na tom, aby si chlapec plnil vlastné sny a neskončil ako on.
Mladý Donald bol rovnako empatický aj vo vzťahu k matke. Vo vyššom veku špekuloval, že zrejme trpela anorexiou a depresiami.
Jedináčikovi z Connecticutu sa dostalo mimoriadne prestížneho vzdelania. Študoval na Harvarde i na britskej univerzite v Oxforde, kde zároveň získal študentskú cenu Newdigate za najlepšiu báseň. Bolo to prvé z množstva ďalších, oveľa prestížnejších ocenení.
Keď sa z Európy vrátil do USA, pobudol rok aj na Stanfordskej univerzite, kde sa venoval tvorivému písaniu.
Vybudovali si tvorivé zázemie
Hallova prvá básnická zbierka Exiles and Marriages (Vyhnanstvá a manželstvá, vyd. 1955) sa opierala o striktné rýmy. Napísal ju už ako ženatý muž. Jeho manželstvo s Kirby Thompsonovou sa však po pätnástich rokoch skončilo rozvodom. Pár mal dve deti, dcéru Phillipu a syna Andrewa.
Neskôr sa Donald Hall rozhodol posúvať štúdiom nadobudnuté vedomosti ďalším literárnym nadšencom, a tak začal učiť. Ako pedagóg na univerzite v Michigane spoznal svoju druhú manželku, poetku Jane Kenyonovú. Vzali sa v roku 1972.
Spolu si vybudovali pravé tvorivé zázemie, keď sa odsťahovali na farmu v meste Wilmot v New Hampshire. Išlo o usadlosť, ktorá v minulosti patrila Donaldovým starým rodičom. Spisovateľ tak mohol opäť tvoriť na mieste, kde začal písať básne už ako malý chlapec.
Hall sa nikdy nevyhranil iba ako poet. S potešením spracoval napríklad životopis anglického sochára Henryho Moora.
Spisovateľ, učiteľ a otec v jednom
Autor s úsmevom spomínal na chvíle, keď bolo ťažké byť učiteľom, spisovateľom aj otcom zároveň.
„Učil som dva či tri dni v týždni. Okrem toho som mal konzultačné hodiny. Zvyšný čas som trávil doma a písal básne,“ vysvetľoval.
„Vyhradil som si čas od šiestej do ôsmej ráno, keď som nemyslel na študentov ani na vypracované zadania, ktoré mám opravovať,“ zdôrazňoval Hall s tým, že v týchto ranných hodinách iba písal.
Jeho štvorročný syn sa však neraz budil spolu s ním a chcel sa hrať. Donald Hall ho neodbil, namiesto toho mu ponúkol, že aj jemu zloží básničku.
„Zrejme bol hladný, pretože nadhodil čosi o toastoch. Tak som mu zložil rým – je to pocit výborný, byť poriadne maslový – čo by asi povedal toast. Ďalej chcel, aby som mu nakreslil obrázok toastu, aj keď moje kresliace schopnosti boli neslávne. Potom odišiel spokojne do svojej izby,“ dodal Hall s tým, že keď si splnil otcovské povinnosti, mohol sa vrátiť k práci.
Na prahu šesťdesiatky spisovateľovi diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. O niekoľko rokov jeho manželka Jane ochorela na leukémiu, ktorej napokon vo veku 47 rokov podľahla. Janeina smrť vo veľkej miere ovplyvnila ďalšiu Hallovu tvorbu. Svojej zosnulej žene venoval básnickú zbierku Without (Bez, 1998) a The Painted Bed (Maľovaná posteľ, 2002).
