MADRID, BRATISLAVA. Inés Pérezová a jej manžel Pablo Madrigal nemohli mať vlastné dieťa. Jezuitský kňaz im však odporučil, aby sa obrátili na pôrodníka Eduarda Vela z madridskej nemocnice San Ramon. Doktor Vela im povedal o možnej neštandardnej adopcii – vedel údajne o žene, ktorá otehotnela pri mileneckej afére a ktorá si dieťa nemôže nechať.
Pérezová však musela svoje tehotenstvo fingovať vankúšom, opisuje denník Los Angeles Times. V júni 1969 im do rúk dal novorodené dievčatko – stačilo podpísať rodný list, v ktorom bolo uvedené, že Pérezová a Madrigal sú jeho biologickí rodičia.
Dnes 49-ročná Inés Madrigalová sa dozvedela iba malú časť svojho príbehu, keď mala osemnásť. To, že je adoptovaná, ju však znepokojilo až oveľa neskôr – keď si v roku 2011 prečítala šokujúce odhalenie o desaťtisícoch detí, ktoré počas autoritárskeho režimu Francisca Franca brali biologickým rodičom a predávali iným.
“V roku 1998 mi otec povedal, že za mňa zaplatil päťtisíc dolárov a že si vybral najkrajšie dieťa zo všetkých.
„
„Bola to emocionálna facka, strašná rana,“ povedala v utorok podľa denníka El País pred španielskym súdom. Dnes osemdesiatpäťročný doktor Eduardo Vela sedel len kúsok od nej. Je prvým človekom, ktorý sa v súvislosti s ukradnutými deťmi ocitá pred súdom, píše AFP.
Lepšie v katolíckej rodine
Inés Madrigalová je pravdepodobne len jednou z desiatok tisíc podobných prípadov. Kauzu priniesla na verejnosť v roku 2011 dvojica mužov, ktorí zistili, že ich otcovia ich kúpili od kňaza v Zaragoze. Asociácia pre obete nelegálnej adopcie, ktorú založili, zistila, že až 15 percent všetkých adopcií v Španielsku medzi rokmi 1965 až 1990 bolo bez súhlasu biologických rodičov. Odobratých detí tak môže byť aj tristotisíc.
