Na Ukrajine záleží, povedali ste na konferencii Globsec. Záleží však na nej ešte európskym politikom?
„Európa nemá len jeden hlas. Stále si myslím, že je to pre ľudí v Európe dôležitá téma a že musí zostať agendou politikov. Ukrajina nie je nejaký vzdialený kraj, o ktorom nič nevieme. Bezpečnosť Ukrajiny je priamo naviazaná na našu bezpečnosť. Akýkoľvek ruský imperiálny projekt sa začína Ukrajinou. No Európa musí pochopiť, že Ukrajinou sa tento projekt nekončí. Je to extrémne dôležité, táto agresia sa totiž môže posúvať a treba ju zastaviť na Ukrajine.
Nejde len o samotný konflikt, prebieha tu aj boj medzi dvoma hodnotovými systémami. Západné demokratické inštitúcie nikdy nečelili takým útokom ako dnes. Vyrastal som v sedemdesiatych rokoch v Spojených štátoch v časoch po afére Watergate a v čase vietnamskej vojny, keď sme často spochybňovali naše inštitúcie. Je prirodzené spochybňovať naše smerovanie, v tom je práve sila Západu – spochybňujme a kritizujme a môžeme sa z toho dostať ešte silnejší. Teraz sa však deje to, že nepriateľská vonkajšia moc zvaná Ruská federácia si z podkopávania našich inštitúcií spravila misiu.“
Ako to robia?
„Robia to použitím korupcie, organizovaný zločin priamo financuje politiku. Putin nevynašiel daňové raje, prepieranie peňazí ani schránkové firmy, no veľmi efektívne to využíva, podobne ako všetko, čo spoločnosť polarizuje.“
“Putin stále chce žiť vo svete, kde si veľmoci rozdeľujú vplyv. Je to svet na základe paktu Molotov – Ribbentrop, no Západ už tak nefunguje.
„
Prečo to Putin robí?
„Nesúhlasím s tými, ktorí si myslia, že ak by sme boli k Rusku priateľskejší alebo nerozširovali NATO, správalo by sa inak. Veľmi ma hnevá, ak niekto ako Rusko tvrdí, že krajiny ako Slovensko strácajú vstupom do NATO suverenitu. Vy ste si vybrali vstup do NATO, nikto vás nenútil. Nemyslím si, že Rusko je hocičím, čo robí Západ, ohrozené. Rusko je ohrozené tým, čím Západ je. Preto Rusko začalo vojnu na Ukrajine – nie je to ukrajinská kríza ani občianska vojna. Putinov Kremeľ si tento konflikt vybral, pretože sa obával toho, že Ukrajina sa prikloní k Západu. Začalo sa to asociačnou dohodou s Úniou, čo je pre Putina neakceptovateľné, slobodná, demokratická a prozápadná Ukrajina predstavuje pre jeho režim ohrozenie. Preto nesmieme zabúdať na to, čo sa na Ukrajine deje. Ich stabilita je kľúčová pre našu bezpečnosť. Naše inštitúcie sú ohrozené a napádané. A nezabúdajme na to, že práve Ukrajinci boli prví ľudia, ktorí zomierali za európsku vlajku.“
Mnohí ľudia sú však sklamaní z pomalého progresu Ukrajiny. Nie je to problém?
„Neočakávajme zázraky a nechajme ich vydýchnuť si. Áno, buďme kritickí. Petro Porošenko je najlepším prezidentom, akého Ukrajina kedy mala – čo je však veľmi nízka latka. Tiež som frustrovaný z pomalého tempa reforiem, z korupcie a vplyvu oligarchov. Ukrajina však prechádza najťažším obdobím od pádu komunizmu. Po komunizme mali slobodné voľby, v roku 2004 mali ďalšiu revolúciu. V tom období išlo aj o vplyv rôznych oligarchov. Tí sú na rozdiel od Ruska oveľa pluralistickejší – niektorí podporovali Janukovyča, iní opozíciu. Ukrajinci sa odvtedy snažili pretaviť pluralizmus oligarchie k normálnemu pluralizmu. Túto zmenu si musia spraviť Ukrajinci sami a pomaly k tomu spejú. Tlačme na nich a pomáhajme im. Európa na Ukrajinu nezabudla, ale má plný tanier vlastných problémov.“
Je pre nás Rusko naozaj vojenskou hrozbou?
