Ako analytička píšete o nutnosti pripraviť sa na nástup nových technológií a inovácií. V Európskej únii sa o tom tiež veľa hovorí, no zásadné reformy zatiaľ neprichádzajú.
„Určite nastal posun v tom, že Európa začína hovoriť jednotným hlasom, v minulosti to tak nie vždy bolo. Európa však potrebuje aj viac reforiem. Snaží sa o to francúzsky prezident Emmanuel Macron a ďalší, mali by sme sa posúvať tak rýchlo, ako je to možné.“
Ktoré reformy sú najnutnejšie?
„Európa sa musí pozrieť na svoj ekonomický model do budúcnosti, aby jej ekonomika ďalej rástla. Ďalšia téma sa týka toho, čomu sa hovorí štvrtá priemyselná revolúcia a ako bude z nej Euópa profitovať namiesto toho, aby len z úzadia sledovala nový vývoj. Ako vytvoríme nové pracovné miesta do budúcnosti, ako preškolíme ľudí, ako ich budeme vzdelávať, pracovný trh musí byť flexibilnejší, aby sa ľudia mohli ľahšie presúvať medzi novými pozíciami a medzi krajinami.“
Vieme predpovedať, čo nová priemyselná revolúcia prinesie?
Priemyselné revolúcie
- Prvá - tá najznámejšia sa odohrala v 18. a 19. storočia, keď sa najmä vďaka parným strojom menila západná spoločnosť z poľnohospodárskej na priemyselnú.
- Druhá - od roku 1870 do prvej svetovej vojny sa pri masovej produkcii začala využívať elektrina. Vynašli telefón či elektrickú žiarovku.
- Tretia - digitálna revolúcia sa začala v 80. rokoch a podľa odborníkov pokračuje doteraz. Kľúčové je rozšírenie počítačov, internetu a nových spôsobov komunikácie.
- Štvrtá - nazýva sa aj priemysel 4.0. Bude nadväzovať na digitálnu revolúciu. Pôjde o nové spôsoby, ako sa začnú využívať technológie - nanotechnológie, umelá inteligencia, 3D tlač, internet vecí.
„To v súčasnosti nikto nevie presne. My sa musíme pripraviť na to, že budeme musieť rýchlejšie reagovať na zmeny vo svete. Svet bude neistejší, bude sa rýchlejšie vyvíjať a už nebudeme schopní všetko predpovedať. Musíme vytvoriť systémy, vďaka ktorým budeme vedieť dopredu počítať s neočakávaným.“
Prijímanie európskych zákonov v súčasnosti trvá niekoľko rokov. Je toto jedna z vecí, ktoré by sa mali zmeniť?
„Presne tak, tradičné regulačné a politické mechanizmy nie sú pripravené na to, čo budeme v budúcnosti potrebovať. Technológie ako blockchain, drony prichádzajú veľmi rýchlo, musíme zmeniť spôsob rozhodovania.“
Nebude to znamenať, že viac rozhodnutí bude vznikať na európskej úrovni a krajiny budú strácať časť svojich právomocí?
„Nemusí to byť centralizované, stačí, ak budú procesy koordinované. Nemusí ísť len o záležitostí Európskej únie, tieto veci sú globálne, musíme preto zapojiť aj Američanov, Rusov alebo Číňanov.“
S akými krokmi by sme mali začať?
„Na začiatok musíme opísať, ako sa technológie vyvíjajú, nastaviť nové pravidlá a princípy. Musíme tiež zaručiť, aby na tom získali občania, nielen technologické a iné firmy.“
Vo všeobecnosti sa očakáva, že technológie a umelá inteligencia nahradia mnoho súčasných pracovných miest. Koľko ich môže byť?

„Pripravovali sme celosvetové odhady a podľa nich to do roku 2020 môže byť od nuly do päť miliónov pracovných miest. Určite stratíme niektoré pracovné miesta, čo sa dialo s príchodom každej novej technologickej revolúcie. Potom však vzniknú nové miesta a my musíme zaručiť, že budú zmysluplné, aby o ne mali ľudia záujmy. Ľudia na ne tiež musia byť pripravení, aby uverili, že aj keď ich pracovné miesto zanikne, budú si vedieť nájsť novú pozíciu, ktorá im bude vyhovovať.“
Pre ľudí po päťdesiatke asi nie je také jednoduché zvyknúť si na úplne novú pracovnú pozíciu. Najmä ak ide o robotníka a mal by pracovať s novými technológiami, ktoré sa v súvislosti so štvrtou technologickou revolúciou spomínajú.