Muži majú mnoho zlozvykov – a jedným z najčastejších je sardonické ignorovanie názorov, čo sa líšia od ich vlastných. Niekedy je však naozaj ťažké potlačiť úškľabok.
Napríklad pri predstave, že by človek mal vziať do úvahy výšku prípadného cunami, keď si kupuje nehnuteľnosť na ostrove Vancouver Island.
Ako vysoko by sme mali byť, aby sme boli v bezpečí, môžete sa vysmievať zamračenej manželke – tisíc metrov? Dvetisíc? A nemali by sme pouvažovať o postavení bunkra?
Po anglicky tomu hovoríme mlčanlivé zaobchádzanie – po slovensky je to tichá domácnosť. Ani jedna fráza nevystihuje dokonale dusnú atmosféru, ktorá nastáva, hlavne keď vyjde najavo, že vtipkovanie nebolo namieste.
Volá sa to subdukčná zóna Cascadia a rozprestiera sa na tisícsto kilometroch od severného Vancouver Island po severnú Kaliforniu.
Až do prelomu storočia bola Cascadia považovaná za neškodnú.
Potom však seizmológovia a kultúrni antropológovia pospájali body – skamenená tráva pokrytá pieskom z dna oceánu, „prízračné lesy“ na severozápade Tichomoria (kde stromy zabila slaná voda), legendy domorodcov o katastrofickom boji vtáka búrliváka s veľrybou, písomné záznamy o cunami v Japonsku.