SKOPJE, BRATISLAVA. Keď sa prechádzate po centre macedónskeho Skopje, nevidieť sochu je takmer nemožné. Na mostoch sú sochy umelcov, filozofov aj politikov, kúsok odtiaľ sa týči postava Filipa Macedónskeho, ktorý sa zase pozerá na vysokú bronzovú postavu bojovníka na koni na podstavci s výškou 22 metrov.
„Hlavné mesto gýča,“ napísal pred troma rokmi o Skopje denník Guardian . Aj keď oficiálne sa tak nevolala, všetci vedeli, že táto socha za 7,5 milióna eur zobrazuje Alexandra Veľkého – ktorého za svojho národného hrdinu považuje nielen Macedónsko, ale aj Grécko.
Macedónci teraz sľubujú, že socha dostane presné pomenovanie, ale aj s vysvetlením, že ide o symbol grécko-macedónskeho priateľstva. Toto priateľstvo sa však zatiaľ vo vzájomných vzťahoch veľmi neprejavuje – aj tohtotýždňová dohoda o tom, ako sa malá balkánska krajina bude volať, stroskotala a môže zatriasť aj politikou v susednom Grécku.
Macedónska vláda podporila dohodu s Gréckom o názve krajiny Čítajte Prečo nové meno?
Podobne ako Alexander Veľký, aj názov Macedónsko je témou dlhoročných debát medzi oboma krajinami. Volá sa tak totiž nielen krajina, ale aj región zasahujúci do severného Grécka, do ktorého patrí napríklad aj Solún.
Názov Macedónsko tak podľa mnohých Grékov ukazuje, že malá slovanská krajina si nárokuje aj na ich oblasť. Skopje je tak od zisku nezávislosti v roku 1991 hlavným mestom štátu s formálnym názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko s anglickou skratkou FYROM. Tak nájdete Macedónsko v mnohých mapách a tento názov uvádza aj na medzinárodných rokovaniach.
„Táto téma dlho spala, až kým vlani v máji nenastúpila nová vláda. Dnes to riešia aj bežní ľudia,“ hovorí pre SME analytik think-tanku Globsec Ján Cingel. Nová vláda si totiž dala jasný cieľ – snaha o vstup či aspoň priblíženie sa NATO a EÚ.
