Je podľa vás dohoda medzi Trumpom a Kimom úspechom?
„Závisí to od toho, o kom hovoríte. Pre Kima je určite úspech už len to, že sa toto stretnutie uskutočnilo. Pomohlo to jeho prestíži a statusu, že si mohol ako seberovný sadnúť s lídrom Spojených štátov.
Čo sa týka samotnej dohody a najmä denuklearizácie, o nej samotnej tam nie je nič navyše oproti tomu, čo sa dohodlo predtým. Chýba tam overenie toho, či sa naozaj krajina vzdá jadrových zbraní, jazyk je veľmi vágny.“
Hovorí sa o tom, že dohoda je veľmi podobná tým z deväťdesiatych rokov.
James Trottier je analytikom Kanadského inštitútu pre globálne záležitosti. Ako diplomat viedol štyri misie do Severnej Kórey, pôsobil tiež na kanadských ambasádach v Južnej Kórei, Thajsku a na Filipínach. (zdroj: archív J.T.)„Áno, aj v dohode s USA z roku 1994 boli tie isté frázy, aj pri dohodách s Južnou Kóreou. Je to dokonca menej, ako sa dohodlo v roku 2005, keď sa krajina zaviazala, že sa zbaví jadrových zbraní. Táto dohoda je teda podobná a v jednom prípade aj slabšia ako predchádzajúce.
Cieľom Američanov bolo dosiahnuť úplnú, overiteľnú a nezvratnú denuklearizáciu. Toto môžeme len ťažko označiť za splnený cieľ. Dokonca aj dohoda s Iránom bola veľmi detailná, s rôznymi termínmi a možnosťami overenia. No otvára to možnosti na ďalšiu diskusiu, vznikli nové komunikačné kanály a vyzerá to, že aj chémia medzi Trumpom a Kimom funguje. Spoločné vyhlásenie však prinieslo skôr zmiešaný výsledok.“
Je nejaký dôvod veriť, že Severná Kórea tentoraz svoj sľub dodrží?
„Nie. V dohode nie je nič, čo by zvyšovalo pravdepodobnosť, že Severná Kórea sa vzdá svojich jadrových schopností. Američania sa snažili do dohody dostať podmienky či časový rámec, ale režim sa tomu úspešne vzoprel.“
Viedli ste štyri diplomatické misie do Severnej Kórey. Je možné robiť diplomaciu s takýmto režimom?
