CARACAS. Neposlušný deväťročný chlapec vybieha z triedy. Učiteľka, dobrovoľníčka, beží za ním chodbou, snaží sa ho chytiť. Za normálnych okolností by ho zobrali rovno k Romine Sciaciovej. No výchovná poradkyňa je už preč - zo Základnej školy Aquila Nazou odišla spolu s vlnou ďalších zamestnancov.

Kolabujúci socialistický štát momentálne zažíva jeden z najrapídnejších odlevov talentov v modernej histórii. Prípad školy Aquila Nazou je len ilustráciou toho, čo sa stane, keď sa štát postupne vyprázdňuje. Veľké diery na pracovnom trhu spôsobujú, že každodenný život je narušený. Krajinu to pripravuje o budúcnosť. Exodus je rozsiahly - odišli doktori, inžinieri, pracovníci z ropných polí, vodiči autobusov a elektrikári.
Aj učitelia.
Len tento rok krajinu opustilo štyridsaťosemtisíc učiteľov, čiže dvanásť percent zamestnancov všetkých základných a stredných škôl, tvrdí inštitút vzdelávania Se Educa. Väčšina z nich, tak ako aj ostatní Venezuelčania, uteká pred prázdnymi regálmi v obchodoch a dlhými radmi pred nimi.
Zo školy Aquila Nazou, pomenovanej po tragicky zosnulom básnikovi, výchovná poradkyňa Sciaciová odišla ako prvá. Pred rokom ušla do Čile. Reinaldo Cordero odišiel pred pár mesiacmi. Opustil triedu druhákov a plat, ktorý hyperinflácia stiahla na hodnotu 29 dolárov na mesiac.
Esperanza Longhiová, ktorá takisto učila druhákov, skončila vo februári. Momentálne sa doma pripravuje na cestu do Peru. Aby sa tam dostala, musí prejsť cez Ekvádor, kam sa Maryoli Rudová, ktorá učila tretí ročník, nedávno presťahovala.
“Ak to bude takto ďalej pokračovať, Venezuela nebude už ani krajinou tretieho sveta.
„
Riaditeľka školy Deliana Floresová nedokáže za chýbajúcich učiteľov nájsť kvalifikovanú náhradu. Rovnako je to aj inde. Niektoré ročníky vo Venezuele už mesiace nemali vyučovanie. V škole Aquilaa Nazou sú napríklad tretiaci doma už dva týždne. Nešťastná Floresová nahrádza učiteľov neplatenými dobrovoľníkmi, mamami detí ako napríklad len 24-ročnou Kory Hernandezovou.
Nefunguje to.