Je síce moslimský posvätný mesiac ramadán, ale v Istanbule fajčia ľudia pred kanceláriami, páry popíjajú víno a prostitútky volajú z balkónov k sebe zákazníkov.
Rozdiel medzi niektorými arabskámi štátmi, ktoré trestajú ľudí za verejné porušenie abstinencie od jedla a pitia medzi východom a západom slnka, je najviac vidno na námestí Taksim v centre mesta. A prívrženci tureckého spôsobu života chcú, aby to tak aj ostalo.
Stret dvoch svetov
Stret medzi sekulárnym a islamským Tureckom nie je ničím novým. Počas šesťnásť rokov trvajúcej vlády Recepa Tayyipa Erdogana zohráva islam v krajine čoraz významnejšiu úlohu. Turecko sa približuje k svojim náboženským koreňom na Blízkom východe a vzdiaľuje od európskeho sekulárneho štátu, ktorého základy vznikli pred sto rokmi.

Stret týchto dvoch svetov však ostáva v tieni oveľa viditeľnejšej konfrontácie autoritatívnych spôsobov vládnutia a demokracie, pričom sekulárni Turci majú pocit, že ich spôsob života je vo väčšom ohrození ako kedykoľvek predtým.
Erdogan, ktorý zrušil zákaz nosenia šatiek vo verejných inštitúciách, vymazal evolučnú teóriu zo školských učebníc a zakázal reklamy na alkohol, už zatkol tisíce názorových odporcov a vo voľbách 24. júna chce ešte zvýšiť svoju moc v krajine.
„Viem, že na dnešok ešte budeme hľadieť s nostalgiou,“ hovorí 55-ročná Efsun, ktorá odmietla prezradiť svoje priezvisko, lebo pracuje pre vládu.
„Som moslimka, ale počas ramadánu jedávam aj pijem alkohol,“ povedala, kým dojedala obed – mäsovú placku s ryžou.
„Niektoré pravidlá islamu mali zmysel v arabských púštiach pred niekoľkými storočiami, ale nedajú sa uplatňovať dnes.“
Najmä ekonomika
Turecká líra je na svojom historickom minime, a tak sa politická bitka počas kampane bude týkať najmä ekonomických otázok. Líra stratila v tomto roku oproti doláru 16 percent, krajinu ničia inflácie a vysoký rozpočtový deficit.
Niektorí Turci sa však viac obávajú Erdoganovho sľubu, že vychová „nábožnejšiu generáciu“.

Väčšina prieskumov ukazuje, že Erdogan má pred svojimi súpermi náskok, ale nemá 50 percent potrebných na víťazstvo v prvom kole. To znamená, že by sa mal postaviť proti kandidátovi „ktokoľvek, len nie Erdogan“.
Aj v parlamentných voľbách kandiduje proti Erdoganovej AKP pestrá koalícia strán vrátane islamistov, ktorí prezidentovi vyčítajú korupciu.
Sekularizmus dlho oddeľoval Turecko od jeho susedov na východe. Podľa ústavy prezident a poslanci slávnostne prisahajú na „prinícpy a reformy“ Mustafu Kemala Ataturka. On založil sekulárny štát, zrušil používanie arabskej abecedy a dal ženám plné volebné právo, skôr ako Francúzsko či Taliansko.
Život, aký si chcem zachovať
V centre Istanbulu je Veľký Bazár, jeden z najstarších na svete. Predavač kobercov Cemal Ayidin tu hovorí, že pre Turecko je kľúčové, aby sa držalo svojich tradícií. Počas ramadánu sa postí, ale po zvyšok roka pije alkohol.
Tridsaťsedemročný Aydin bude hlasovať za Erdoganových oponentov, lebo prezident „ignoruje tých, ktorí ho nevolia“. „Rešpektujem nábožných ľudí, ale oni nerešpektujú mňa. To preto, že on im vysiela taký signál,“ hovorí Ayidin.

„Môj hlas je rozhodne za spôsob života, ktorý si chcem zachovať – kultúru Ataturka,“ dodal.
„Erdogan zabúda na jednu vec – sme Turci, nie Arabi. Nemôže zmeniť krajinu na islamskú republiku.“
Prechádzka po rušnom Istanbule s rímskou, byzantskou aj osmanskou históriou naznačuje, že tento proces sa nedeje až tak rýchlo, ako hovoria Erdoganovi kritici.