JERUZALEM. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu súhlasil s odporúčaním ministerstva zahraničných vecí odložiť na určitý čas debatu o prijatí zákona, ktorým by sa masové zabíjanie Arménov v Osmanskej ríši počas prvej svetovej vojny uznalo za genocídu. Informuje o tom agentúra DPA.
Nahrali by Erdoganovi
Izraelský rezort diplomacie vydal v nedeľu vyhlásenie, v ktorom odporúča, aby sa rozprava o tomto zákone odročila, až kým sa v Turecku neskončia parlamentné voľby vypísané na 24. júna.
Holandsko uznalo genocídu Arménov, Turecko ostro protestuje Čítajte Takáto legislatívna diskusia v Izraeli by totiž "pravdepodobne mohla vo voľbách pomôcť (tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi) Erdoganovi", píše sa v komuniké ministerstva.
Netanjahu toto odporúčanie akceptoval, uviedlo ministerstvo.
O začatí rozpravy o zákone, ktorým by sa masové zabíjanie Arménov uznalo za genocídu, hlasoval izraelský parlament ešte minulý mesiac.
V súčasnosti nie sú turecko-izraelské vzťahy práve na najlepšej úrovni, keďže Erdogan nedávno židovský štát ostro kritizoval za to, že jeho vojaci zabili v máji počas protestov v pásme Gazy desiatky Palestínčanov.
Ankara odmieta názov genocída
Ako arménska genocída sa označuje hromadné vyvraždenie 1,5 milióna Arménov jednotkami osmanských Turkov v rokoch 1915-16.
Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych.
Turecká strana pripúšťa bilanciu 300-tisíc až 500-tisíc obetí, pričom však odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu.
Argumentuje, že tisíce Turkov a Arménov zahynuli pri etnickom násilí počas prvej svetovej vojny, keď sa Osmanská ríša začala rozpadať a bojovala proti ruskej invázii do východných provincií.
