MNÍCHOV, BRATISLAVA. Tesne po tom, ako sa skončilo aprílové rokovanie bavorského parlamentu, vyšiel nový bavorský premiér Markus Söder z miestnosti s dreveným krížom v ruke a za blikania fotoaparátov ho zavesil na stenu.
Keď sa otočil k novinárom, povedal, že to nie je „náboženský symbol“. Oveľa viac ho totiž vníma ako súčasť kultúrneho dedičstva juhonemeckého regiónu. „Chceme dať jasný signál, že ľudia majú túžbu zdôrazniť svoju identitu,“ povedal Söder.
Kríž by mal od piatka visieť nielen v budove bavorského parlamentu, ale vo všetkých bavorských úradoch. V čase, keď do regiónu prišli desaťtisíce moslimských utečencov, je paradoxne najhlasnejším kritikom tohto kroku katolícka cirkev.
Islam do Nemecka nepatrí
Bavorsko je jeden z najnábožnejších spolkových štátov v Nemecku, k cirkvi sa hlási asi deväť z 12,8 milióna obyvateľov. A napriek tomu, že v Nemecku príslušnosť k cirkvi postupne upadá, náboženské symboly sa stávajú čoraz výraznejšou témou debát. Aj keď mnohí tvrdia, že ide o vec kultúry, a nie náboženstva.
