BRATISLAVA. Zorganizovať vlastnú smrť nie je také neobvyklé, no väčšinou sú dôvody viac prozaické než v prípade ruského novinára Arkadija Babčenka. A na rozdiel od jeho prípadu sa to väčšinou nedeje v spolupráci s políciou, ale naopak, aby polícii alebo trestnému stíhaniu dotyčný unikol.
Ruského novinára chceli zabiť. Tak svoju smrť nafingoval Čítajte Ľudia takýmto spôsobom unikajú pred stíhaním alebo uzavrú životnú poistku a dúfajú, že vďaka nej sa im podarí splatiť narastajúce dlhy. Často sa tiež manželia chcú utajiť pred manželkami, aby mohli začať nový život s milenkou.
Babčenkov prípad v slovenskom prostredí pripomína podnikateľa Branislava Prieložného a Gabrielu Matuškovú, pri ktorých v roku 2005 polícia nafingovala vraždu a únos. Aj im hrozila likvidácia.
Prípad súvisel s konkurzom spoločnosti, v ktorej pôsobili.
„Keďže verejnosť sa domnievala, že právnička prišla o život a podnikateľa uniesli, polícia mohla využiť túto okolnosť na objasnenie trestnej činnosti osôb, ktoré ich ohrozovali," vyhlásil vtedajší minister vnútra Vladimír Palko.
Jedenásť dní mimo
Najznámejšou osobnosťou, ktorá sa o niečo podobné pokúsila, bola legendárna autorka detektívok Agatha Christie.
Keď si koncom roka 1926 našiel jej manžel inú a začal hovoriť o rozvode, odišla autom do prírody a nechala ho tam. Našli v ňom aj spisovateľkin kabát, tašku, neplatný vodičský preukaz.
Okamžite sa z jej zmiznutia stala celosvetová senzácia. V štyroch okresoch ju hľadalo asi 500 policajtov, pridalo sa asi 15-tisíc dobrovoľníkov, nasadili psy, lietadlá, potápačov. Za informáciu vedúcu k jej nájdeniu ponúkali odmenu. Niekoľko dní neprichádzali žiadne správy.
Spisovateľku našli po jedenástich dňoch v luxusných kúpeľoch, kde si užívala samotu. Christie však o týchto dňoch nikdy nehovorila, zmiznutie nespomína ani v memoároch. Manželstvo jej to nezachránilo.
Vojak a spisovateľ
Philip Sessarago bol britským vojakom a chcel sa dostať do elitných jednotiek SAS. Dvakrát však na testoch zlyhal.
V roku 1993 tak nafingoval vlastnú smrť, všetko vyzeralo ako výbuch míny v Bosne. Zmenil si meno na Tom Carew a začal novú kariéru – tentoraz ako autor, odborník na islamizmus a vydal knihu Jihad! Písal napríklad o náraste moci mudžahedínov v Afganistane a o hnutí Taliban.
Agatha Christie predbehla aj Shakespeara Čítajte Kniha okamžite vystrelila medzi bestsellery aj vďaka tomu, že vyšla krátko pred útokmi z 11. septembra 2001. Začali ho oslovovať médiá a to ho nakoniec usvedčilo. Sessaraga v televízii spoznali vlastné deti.
Nakoniec zomrel osamelý v roku 2008, otrávil ho oxid uhoľnatý z výfuku auta. Našli ho až po polroku v garáži na samote v Belgicku, kde sa skrýval pred svetom, píše Guardian.
Oveľa častejšie býva dôvodom fingovania smrti snaha schovať sa pred políciou. Aj Ken Kesey, autor predlohy legendárneho filmu Prelet nad kukučím hniezdom, sa takto pokúsil uniknúť trestu za držanie marihuany.
V Kalifornii nechal svoj van s listom na rozlúčku a odišiel do Mexika. Po ôsmich mesiacoch sa pokúsil vrátiť do Spojených štátov, pričom ho chytili a poslali ho na päť mesiacov do väzenia.
Nový život v Austrálii
Britský politik John Stonehouse sa na svoje zmiznutie chystal dlhšie. Falšoval účtovníctvo, keď si to všimli úrady, začal peniaze presúvať do zahraničia. V roku 1974 nafingoval svoju smrť, keď nechal kôpku svojho oblečenia na pláži, aby to vyzeralo, že sa utopil.
Namiesto toho si zmenil meno a vycestoval do Austrálie, kde chcel začať nový život so svojou milenkou. Udal ho však miestny zodpovedný bankár, ktorému sa nezdalo, že Stonehouse presúva peniaze pod rôznymi menami.
Smrť ako umenie
Ace Baker je americký skladateľ a klávesista, okrem iného je známy aj ako popierač oficiálnej verzie útokov z 11. septembra.
O svojom postoji raz hovoril v živom rozhlasovom prenose. Zrazu spomenul zosnulého otca, požiadal o odpustenie svoju manželku a deti. Boli počuť výstrely a potom ticho… Baker neskôr vyhlásil, že to chápal ako umelecké predstavenie.
Svoju smrť nafingoval aj Friedrich Gulda, jednen z najlepších klavíristov 20. storočia, ktorý spájal klasickú hudbu s prvkami džezu, neskôr aj s elektronikou. V roku 1999 v tlačovej správe oznámil svoju smrť, aby si spropagoval blížiaci sa koncert a podľa vlastných slov chcel vidieť aj to, ako budú vyzerať jeho nekrológy.
Koncert potom nazval Oslava zmŕtvychvstania. Skutočne zomrel o rok neskôr, tak ako si to prial – v deň Mozartových narodenín.
