SOFIA. Bulharské predsedníctvo v Rade Európskej únie chce vyriešiť spor okolo plánovanej reformy spoločnej európskej azylovej politiky novým kompromisným návrhom.
Podľa bulharskej ministerky pre predsedníctvo v Rade EÚ Liľany Pavlovovej návrh predpokladá automatické prerozdeľovanie utečencov v Únii len v prípade, ak by došlo k ich veľkému prílevu, aký nastal v roku 2015, informovala v sobotu agentúra DPA.
“Krajiny ako Taliansko a Grécko majú stále pocit, že sú ponechávané v štichu.
„
Pri menej výraznom príleve utečencov by na základe tohto plánu aktivovali systém, ktorý by zaručoval intenzívnu podporu zasiahnutým krajinám na vonkajších hraniciach EÚ.
Súčasne by členské štáty mohli dobrovoľne vyjadriť ochotu prijať utečencov, na čo by dostali aj financie od EÚ.
Krajiny v štichu
"Krajiny ako Taliansko a Grécko majú stále pocit, že sú ponechávané v štichu," povedala Pavlovová v rozhovore pre DPA. Aj preto je podľa bulharskej ministerky veľmi potrebné, aby sa na summite EÚ koncom júna dosiahla zhoda. Dovtedy by mal byť návrh predmetom rozhovorov na nižších politických úrovniach.
Pavlovová zdôraznila, že prerozdelenie je len jedným z bodov predmetných návrhov.
Ťažiskom sú podľa nej body týkajúce sa dobrej ochrany hraníc a rýchleho navracania ľudí, ktorí podľa predpisov EÚ nespĺňajú kritériá na udelenie ochrany, do krajín pôvodu.
Ako pomôcť najviac zasiahnutým štátom
Plánovaná reforma azylovej politiky Únie viazne od roku 2016 vzhľadom na spor okolo prerozdelenia utečencov v EÚ na základe možného systému kvót.
Stredobodom je najmä otázka, ako možno pomôcť štátom mimoriadne zasiahnutým migračným prílevom.
Babiš na Globsecu: Kvóty sú hlúpe, musíme brániť kontinent Čítajte Európska komisia a krajiny ako Nemecko podporujú prijatie systému prerozdelenia, ktorý by zahŕňal povinnosť prijímať utečencov. Štáty ako Poľsko, Maďarsko a Česko však akékoľvek nútené prijímanie odmietajú, pripomína DPA.
Tieto štáty dostali podporu aj od nového rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, ktorý argumentuje, že ani samotní utečenci nie sú ochotní ísť do krajín ako Bulharsko, Rumunsko alebo Poľsko - a ak by ich tam aj nasilu dopravili, odišli by do Nemecka, Rakúska či Švédska hneď, ako by mohli.
Bulharsko v súčasnosti vedie rokovania o azylovej reforme ako predsednícka krajina v Rade EÚ. Cieľom je, aby bolo možné do konca jeho predsedníctva na sklonku júna oznámiť prelom.
Keď predsedníctvo v Rade EÚ prevezme od júla Rakúsko, nájdenie kompromisu bude pravdepodobne ešte ťažšie, domnieva sa Pavlovová. Vylúčiť podľa nej nemožno ani dohodu nezahŕňajúcu automatické prerozdeľovanie. Pripravení sme na všetky možnosti, dodala ministerka. Ďalšie detaily však s ohľadom na prebiehajúce rozhovory odmietla poskytnúť.
