BERLÍN. Nemecká nacionalistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), často spájaná s neonacistickou scénou, chystá na nedeľu poobede veľkú demonštráciu v Berlíne. Očakáva na nej okolo 10-tisíc účastníkov a hoci predstavitelia strany tvrdia, že si neprajú účasť neonacistov, jedným dychom dodávajú, že tí asi aj tak prídu.
Proti Merkelovej aj Európskej únii
"Dá sa očakávať, že jedna alebo dve osoby na demonštráciu prepašujú aj zakázané zástavy. Nemyslím si, že by sme tomu vedeli úplne zabrániť," vyhlásil v stredu podpredseda AfD Georg Pazderski, ktorý je zároveň šéfom jej berlínskej organizácie.

Proti demonštrácii AfD, ktorá chce tradične protestovať proti prisťahovalcom, kancelárke Angele Merkelovej a Európskej únii, sa v nemeckej metropole chystá až 13 protidemonštrácií. Jednu z nich organizujú aj majitelia berlínskych techno-klubov, ktorí plánujú pozdĺž trasy pochodu rozostaviť aparatúru a prehlušiť sprievod hlasnou elektronickou hudbou.
Niektoré nemecké médiá predpovedajú, že údaje o avizovanej účasti 10-tisíc ľudí na pochode AfD sú prehnané. To pripúšťajú aj niektorí členovia strany, podľa ktorých ale nižšie čísla účasti na ich podujatiach neznamenajú jej znižujúcu sa podporu, ale skôr to, že niektorí jej priaznivci sa k strane boja verejne prihlásiť. "Táto krajina má problém s občianskou statočnosťou," sťažuje sa v tejto súvislosti člen vedenia AfD Guido Reil.
Preferencie AfD zostávajú rovnaké
AfD získala v parlamentných voľbách, ktoré sa konali v septembri minulého roka 12,6 percenta hlasov a stala sa tretím najsilnejším politickým subjektom v krajine. Jej preferencie zostávajú podľa prieskumov už od volieb zhruba rovnaké.
Strana sa zviditeľnila najmä protestmi proti prisťahovalcom a ostrou kritikou ústretového prístupu kancelárky Merkelovej voči utečencom.
Bývalá predsedníčka strany Frauke Petryová, ktorá pritom patrila ešte skôr k umiernenejšiemu krídlu AfD, v roku 2016 vyhlásila, že Nemci by mali migrantov, ktorí sa pokúšajú do krajiny preniknúť, strieľať na hraniciach. Podpredsedníčka strany Beatrix von Storchová k tomu neskôr doplnila, že treba na hraniciach strieľať aj ženy a deti. Po tom, čo tieto poznámky vyvolali v spoločnosti pohoršenie, sa poopravila s tým, že deti by strieľať nemali, ale ženy áno.