Veľké červené písmená L, naklonené O a pod nimi V a E.
LOVE.
Keď umelec Robert Indiana v roku 1965 vytvoril tento slávny dizajn anglického slova pre lásku, mohol tušiť, čo ho čaká. V Amerike zrovna vrcholilo hnutie hippie, tvorila sa generácia, pre ktorých sa láska stávala životným mottom.
Z Indianovej maľby sa stal symbol kvetinovej generácie. Dizajn dodnes pretrval ako jedno z najznámejších diel popartu a jednoduché vyobrazenie základnej ľudskej emócie.
Láska nakoniec zatienila mnohé iné počiny známeho umelca. Ten sa v posledných rokoch stiahol úplne do úzadia a viedol samotársky život.
V stredu umrel vo svojom dome v štáte Maine vo veku 89 rokov. Deň pred smrťou Roberta Indianu sa objavili informácie, že jeho samota nemusela byť úplne dobrovoľná.
Na archívnej snímke 80-ročný americký výtvarný umelec Robert Indiana pózuje v kuchyni svojho domu na ostrove Vinalhaven pri pobreží amerického štátu Maine. (zdroj: TASR/AP)Príbeh vzniku LOVE
Indiana, ktorý si meno zvolil podľa svojho domovského štátu, prišiel do New Yorku v päťdesiatych rokoch. Začal stretávať veľkých umelcov tej doby ako Ellswortha Kellyho, Cya Twomblyho či Andyho Warhola.
Zlepšoval svoje umenie a v jeho popartových dielach vynikal aj konceptualizmus. Vyberal si jednoduché slová a izoloval ich.
Ešte pred LOVE stvoril napríklad diela so slovami HUG (objatie), EAT (jesť) a DIE (umrieť). Venoval ich svojej matke - odkazovali na jej prejav náklonnosti a posledné slovo pred smrťou.
Ako prejav konceptualizmu vznikol aj dizajn LOVE - červené písmená izolované na modrozelenom pozadí. Indiana mal v tejto dobe už štyridsať rokov.
