Aký je váš sen, čo sa týka miesta Ukrajiny v geopolitike?
„Naším najväčším snom je vrátiť sa medzi komunitu slobodných spoločností, kam historicky patríme. Dlho sme tam boli, až kým nás nedobyla Ruská ríša a neskôr Sovietsky zväz. Zaslúžime sa nazývať sa slobodným štátom, slobodnými ľuďmi a chceme byť súčasťou slobodnej komunity.“
Cítite sa teda aj teraz dobytí Ruskom, čo sa týka Donbasu a Krymu?
“Rusko sa aj na Západe snaží šíriť to, že Ukrajina je skrachovaný, fašistický a skorumpovaný štát.
„
„Chvalabohu nie sme dobytí ako celá krajina, no na siedmich percentách nášho teritória trpíme pre agresiu Ruskej federácie. Máme tu okupovaný Krym aj časť východu. Táto vojna v Európe stále pokračuje. Ľudia si však, bohužiaľ, na vojnu zvykli, už ju nevnímajú ani s takou hrôzou či so súcitom. Všetci musíme pochopiť, že táto vojna nie je o Ukrajine. Ruským cieľom nie je len to, aby Ukrajina ako štát zlyhávala, chcú vytvoriť nejednotnosť a rozpory medzi krajinami západnej civilizácie, aby nastolili svoj riadený chaos.“
Súčasťou debaty na Západe sa stáva aj to, či nie je lepšie dať Rusku to, čo na Ukrajine chce. Nielen v magazíne Spiegel sa písalo o tom, že ak ustúpime Rusku, môžeme debatovať o nejakých sférach vplyvu a ďalej s nimi rokovať. Čo si o takýchto návrhoch myslíte?

„Je to frustrujúce. Rusko napadlo Ukrajinu v čase, keď sa Ukrajina považovala za neutrálnu, v rozpore so všetkými medzinárodnými aj bilaterálnymi zmluvami a napadlo nás tiež vtedy, keď súčasne tvrdilo, že je najlepším priateľom Ukrajiny.
Mám pocit, že beztrestnosť a pomerne vlažná medzinárodná reakcia po tom, čo napadli napríklad Gruzínsko v roku 2008, dalo Rusku pocit, že si takýchto krokov môže dovoliť viac.“
Hrozí to aj teraz?