V rozhovore pre Lidové noviny ste povedali, že odchádzate z aktívnej politiky, lebo nechcete byť súčasťou kazisveta. Čo je to ten kazisvet?
„To je, žiaľ, vlastnosť niektorých politikov, ktorí predstierajú, že sú tu na to, aby riešili problémy občanov, majstrovsky ovládajú hru na hľadanie riešení, ale väčšinu svojej kapacity v skutočnosti používajú na udržanie svojej pozície. Ak chcete niečo riešiť a narážate na tento typ politikov – tieňov, je to prinajmenšom frustrujúce.“
O kom konkrétne hovoríte?
„To je podľa mňa jedno, nepotrebujem nikoho známkovať, dávať najavo, že som lepší. Takto vnímam atmosféru politického prostredia, niekomu to vyhovuje. Aj v tomto prostredí sa dajú presadiť veci, ktoré majú zmysel, ale mne to prostredie prekáža.“

Politické diskusie či politické hry sú súčasťou parlamentnej demokracie. Nehovoríte práve o nich?
„Nemyslím si. V parlamente môže prebiehať ostrá aj konfliktná diskusia, ale výsledkom by malo byť riešenie, ktoré v sebe spája dovtedajšie argumenty.
Ak niečo predstavím ako novelu zákona, príde oponent a povie, že niečo sa dá zlepšiť, tak sa postupne tvorí pyramída a na vrchole môže byť skutočne lepší výsledok. To je zmysel demokratickej diskusie, nie že poslanec A niečo prinesie a poslanec B spraví všetko preto, aby mu to prekazil, aj keď vie, že to vymyslel dobre.“
Na Slovensku predložili fašisti de facto zákaz interrupcií a niektorí konzervatívci chcú hlasovať za, lebo s podstatou návrhu súhlasia. Iní hovoria, že s fašistami sa nehlasuje. Je ten druhý postoj ten kazisvet, o ktorom hovoríte? Hlasovali by ste za návrhy extrémistu Tomia Okamuru?